katastrofy. Určite každého potešilo, že medzi desiatimi kandidátskymi krajinami pre vstup do EÚ obsadilo Slovensko pekné 9. miesto v rebríčku priemerných platov, keď za nami bolo doslova len o prsia Lotyšsko. Činil sa aj premiér, ktorý po piatich dňoch od zverejnenia informácií vojenskej prokuratúry v kauze odpočúvania denníka SME a "nechtiac" aj P. Ruska prostredníctvom svojho hovorcu vyhlásil, že doteraz tak dôrazne ako on žiadny iný politik na Slovensku neodsudzoval a neodsudzuje nelegálne odpočúvanie a akékoľvek hry s produktmi odpočúvania bez ohľadu na to, kto bol odpočúvaný. Aj z tohto vidno, že premiér už naozaj potreboval dovolenku. Ak nerátame relatívne šťastne skončenú rukojemnícku drámu na západnom Slovensku, tak potom sme tu mali už len ekologické katastrofy. Príslovie o tom, že sa musí cítiť ako ryba vo vode zrejme ešte dlhší čas nebudú používať všetky druhy rýb v banskobystrickom Hrone, keďže im manažéri istej sprivatizovanej farmaceutickej spoločnosti na hornom toku rieky vypustili niekoľko kíl amoniaku. So zápalkami sa nám v Národnom parku Nízke Tatry hrali aj počernejšie detičky, ktoré tam v lete pravidelne chodia zbierať čučoriedky, aby tak svojim rodičom prilepšili k neustále sa stenčujúcim sa sociálnym dávkam. Ich misia v lesoch nad Východnou bola nadmieru úspešná, nazbierané čučoriedky skončili v žalúdkoch bielych gádžov, utŕžené peniaze sa spláchli v hrdlách ich súkmeňovcov, liptovskí hasiči mali na tri dni a noci o zábavu postarané a ekológovia si radšej ani len netrúfajú vyčísľovať škody, ktoré vznikli v Národnom parku. Paradoxom však je, že tentoraz sa neozvala žiadna z organizácií a nadácií, ktoré berú nehorázne peniaze za to, aby riešili rómsky problém s výzvou, že ich "klienti" sú v tom nevinne a za požiar nenesú zodpovednosť títo naši spoluobčania, ale naopak bieli obchodníci, ktorí im predali zápalky. Je to pre nich veľká škoda, že im nenapadlo takéto elementárne zdôvodnenie, lebo ďalší grant z eurofondov mohol byť už na ceste...
Mimochodom z krajín V4 sme najhoršie pripravenou krajinou na čerpanie eurofondov, čo však už síce asi nikoho neprekvapí, teda okrem vicepremiéra Csákyho, ktorý sa stále čuduje ako je to možné. Vyplýva to z hodnotiacej správy Európskej komisie, ktorej závery začínajú konštatovaním, že "ostáva vyvinúť ešte ďalšie enormné úsilie," aby mohla byť príprava na eurofondy úspešne dokončená pred vstupom do EÚ. Navyše viaceré projekty, ktoré sa pripravovali niekoľko rokov únia chcela na ne nedopatrením aj prispieť, sa neuskutočnia. Vláda dokonca oficiálne priznala, že hrozí nevyčerpanie peňazí z fondu PHARE. Typickým príkladom z východu je cesta za 1,8 milióna euro z Plešivca k maďarskej hranici blízko jaskyne Domica. "V dôsledku nevysporiadaného vlastníctva pôdy nemožno vydať stavebné povolenie," konštatuje vláda, napriek tomu, že o výstavbe spomínanej cesta sa začalo hovoriť už od roku 1991. A tak zo 48 miliónov euro, ktoré nám EÚ vyčlenila ešte v roku 2001, je dnes zmluvne zabezpečených rovných 14,6 percenta. Kde je problém? Nuž, okrem našej vlastnej neschopnosti sa z eurofondov dosť ťažko ulievajú provízie do straníckych pokladní a bezodných vreciek sprostredkovateľov. Alebo žeby za to mohol nemenovaný podnikateľ Ján Badžgoň, ktorému odpočúvali telefón až tak, že ho prešla chuť niekoľko rokov spávať s eurofondami ako to pôvodne plánoval?
Koľko zbytočných rečí si v uplynulých rokoch musel vypočuť prezident Rudolf Schuster od Najvyššieho kontrolného úradu a závistlivých novinárov za to, aké nikým a ničím nepodložené telefónne účty urobil spolu s Irenkou, osobným tajomníkom Krajčovičom a svojimi poradcami. A to prekročili dohodnutý limit iba o necelý milión, no NKÚ v zastúpení údajne rozhorčených daňových poplatníkov im ani toľko nedoprialo. Čo by dali v takom Peru za to, keby mali takého sporovlivého prezidenta akým je ten náš. Peruánsky prezident je úplne z iného cesta, neplatí takmer za nič. Za telefón dlhuje tamojším telekomunikáciám viac ako 400 tisíc dolárov, za grilované kurčatá 40 tisíc, u dodávateľov ovocia a zeleniny má sekeru 35 tisíc a ďalších niekoľko amerických chechtákov nezaplatil dokonca ani práčovni v Lime, ktorá dbá na to, aby ostatných prezidentov neprijímal v prepotených košeliach a neožehlených oblekoch. Preto by sme dôrazne chceli každého závistlivca požiadať, aby o našej hlave hovorili odteraz už len v dobrom. Spolu s jeho Irenkou musíme skonštatovať, že lepšieho prezidenta by ste u nás ťažko našli. Veru, na rozdiel od platobne a možno aj ináč neschopného peruánskeho prezidenta, môže byť ten náš svojim ľudským prístupom a správaním vzorom v učebniciach na prvom stupni zéešky. Keďže niektoré detváky v tomto veku ešte veria, že im vianočné darčeky prináša Ježiško, určite by nemali problém uveriť ani predchádzajúcej vete...
P.S. Začiatkom júla sa nám doslova roztrhlo vrece s narodeninami. Taký americký prezident George W. Bush ich oslavoval po 57. krát, hoci vďaka jeho otcovi mu Amíci ešte stále hovoria junior . Narodky oslávil naozaj netypickým a na jeho vkus pomerne úsporným spôsobom to, čo nechal strieľať neboli iracké republikánske gardy, ale iba ohňostroj. Oslavovalo sa aj v Šamoríne, kde svoje okrúhle výročie zapíjal šéf všetkých politicky aktívnych aj inaktívnych slovenských Maďarov B. Bugár. Baráckypálinka tam však prúdom netiekla, keďže Béla vyhlásil, že s koaličnými kolegami oslavovať nebude, lebo nie je čo.. Štyridsaťpäťročný predseda SMK je ináč dosť veľký čudák, keďže v slovenskej politike pôsobí už trinásty rok, no vzhľadom na niektorých jeho nemenovaných kolegov z vládnej koalície zanechalo na ňom toto obdobie zrejme najmenšie psychické následky. Predseda SMK po nijakých extra darčekoch vôbec netúži, lebo vraj má všetko a nič nepotrebuje. Otázka teda znie, prečo tento vyštudovaný strojnícky inžinier zanechal poctivú prácu a išiel do politiky. Dve tretiny z Bugiho veku už má aj najmladší slovenský minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Isto je zaujímavé, že ani on zrejme na svojej party nerátal s nikým zo slovenského politického košiara, lebo ešte predtým sa vyjadril, že darčeky čaká iba milých ľudí...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
