postupom alebo nečinnosťou. Uhradenú škodu budú môcť následne vymáhať ako tzv. regresnú úhradu od úradníka, sudcu alebo prokurátora, ktorý škodu spôsobil. Vyplýva to z návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorú predložilo na verejné pripomienkovanie Ministerstvo spravodlivosti SR. Zákon, ktorý by mal začať platiť od 1. januára 2004, má zmeniť stav, keď úradníci nenesú prakticky žiadnu priamu a osobnú zodpovednosť za svoje konanie a vydávané rozhodnutia.
Na rozdiel od zákona, ktorý u nás platí od roku 1969, by mal mať v zmysle novej normy poškodený subjekt pravo nielen na náhradu skutočnej škody, ale tiež ušlého zisku, straty na zárobku a dokonca aj na náhradu nemajetkovej ujmy. Novinkou je, že zodpovednosť by mali niesť už aj organy samosprávy, napríklad starosta, obecné zastupiteľstvo či orgány vyššieho územného celku. Pravo na náhradu škody nebude mať ten, kto predtým nevyužil všetky riadne opravne prostriedky. Za nesprávny úradný postup sa podľa návrhu považuje aj porušenie povinnosti urobiť úradný úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej lehote. Patria sem aj subjektívne prieťahy v súdnom konaní.
Škoda a ušlý zisk by sa mala uhrádzať najmä v peniazoch. Ak však o to poškodený požiada, môže byť nahradená uvedením do predošlého stavu. Návrh zákona obsahuje zásadu, že náhrada škody by mala predstavovať "spravodlivé zadosťučinenie" a zahŕňať aj peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, ale aj iné formy zadosťučinenia, ako sú napríklad verejne ospravedlnenie, uverejnenie zrušujúceho rozsudku a stručného znenia odôvodnenia a podobne.
Previnenie úradníkov, od ktorých bude môcť štátny alebo samosprávny orgán žiadať regresnú úhradu, sa bude musieť najprv zistiť v disciplinárnom alebo v trestnom konaní pred súdom. Spomínanú otázku doteraz upravoval zákon z roku 1969. Za posledné roky sa však zásadne zmenili spoločenské pomery a zmenil sa aj pohľad na zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú jeho orgánmi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
