Figyelem! Slovensko a Maďarsko sa dohodli, že sa dohodnú. Vojna pre krajanský zákon a forinty z neho - nebude. Éljen!
Také absurdné tance, aké obe strany mesiace predvádzali, videl svet naposledy snáď pred vyše 20 rokmi, keď sa argentínski generáli rozhodli oslobodiť "naše Malvíny". Išlo pritom o Falklandské ostrovy, na ktorých žili samí Angličania. Orbánova nacionalistická vláda prijala zbytočný a hlúpy krajanský zákon a keď voľby vyhral liberálny Medgyessy, nenašiel odvahu ho zrušiť. Myslel si, že postačí, keď zákon celkom vykuchá: maďarský nacionalistický vlk bude sýty (zákon zostane v novelizovanej podobe v platnosti) a slovenská národná koza bude celá (z pôvodného obsahu zákona zostane len kostra). Medgyessy však nevzal do úvahy povahu aktérov: páči sa im rola zúrivého vlka, resp. ohrozenej kozy.
Na zúrivého Orbána sa môžeme vykašľať, ale čo vlastne ohrozovalo Dzurindu? Vecne samozrejme nič, tak ako vecne nijako neohrozuje nijakého Slováka, že pár Maďarov dostane pár korún navyše: väčšinou ich nakoniec minú na slovenský tovar a služby, čím aktívne prispejú k zníženiu nezamestnanosti na Slovensku. Dzurinda by však rád vyhral voľby aj o tri roky a chce byť preto vo všetkých parametroch lepší ako jeho oponenti. Oponenti sú pseudonárodniari (s výnimkou SMK, tí nemôžu); Dzurinda chce byť väčší. Premiér neuvážil, že sa to nedá. Viesť pseudoreči je ľahké, ako však prekonať Slotu? K tomu, aby rečník naskákal "do tankoch" na Budapešť treba neprekonateľnú bezočivosť a talent.
Vyše šesťhodinové bratislavské rokovanie muselo byť absurdným divadlom na kvadrát. To nás však nemusí trápiť; my sme nemuseli tie blbosti počúvať ani hovoriť. Lákavá je však predstava slovensko-maďarských rokovaní pred takými päťsto rokmi. Spor by bol primeraný stredovekým časom, ale inak rovnako vážny ako dnes: Dokáže na špičke ihly tancovať viacej slovenských alebo maďarských anjelov? Nuž, nemali sme vtedy vlastný štát a na Maďarov sa valili Turci.
Nepreháňajme to však so sebabičovaním! Pamätníci si spomenú aj na onakvejšie príčiny konfliktov. Gombíková a futbalová vojna boli neporovnateľne komickejšie. V prvom prípade je to pochopiteľné - ide o milý francúzsky film zo začiatku šesťdesiatych rokov. V druhom prípade to bola iná sranda: koncom šesťdesiatych rokov po medzinárodnom futbalovom zápase naozaj vypukla skutočná vojna medzi Hondurasom a Salvadorom, inak štátmi, ktoré sa veľkosťou a počtom obyvateľov príliš nelíšia od Maďarska a Slovenska. Boli tisíce mŕtvych.
Jeden zo slovenských kváziargumentov proti maďarskému krajanskému zákonu znie: a prečo nepodporujete aj svoju menšinu v Rakúsku?! Akoby sme nepoznali odpoveď! V postkomunistickom Maďarsku je podstatne nižšia životná úroveň ako v Rakúsku, ktoré bolo obludného komunistického experimentu ušetrené. Podpora, ktorú by blahobytným rakúskym Maďarom do ich víl pri Neusiedler See mohol nechať Medgyessy doručiť - to by boli drobáky, haliere. Iba čo by sa strápnil.
Nebezpečenstvo, vyplývajúce z krajanského zákona, je teda mŕtve; nech žije ďalšia maďarská karta! Ktorá to bude? Nuž, len tak mimochodom: hrozí nesplnenie podstatných častí vládneho programu, počnúc zriadením maďarskej univerzity. Minulá Dzurindova vláda tiež zametala so Stranou maďarskej koalície; vyhovárala sa pritom na zlého - medzičasom sa Bugárovi zdá, že "zlatého" - koaličného partnera: na nacionalistickú internacionalistickú SDĽ. Fico ako podpredseda chcel v roku 1998 vládu celkom bez Maďarov a Koncoš bol známy maďarožrút. A dnešná vláda čo? Zruší zásadu "dohody treba dodržiavať"? Ostatne od toho tak či tak nemá ďaleko.
Slovenskí politici sa vo vzťahu k SMK riadia princípom: nejak‚ ich ogabať. Írečitosť tu nie je namieste: nejako ich osrať. Lenže bugárovci na to iste nemajú náladu a ani si to nemôžu dovoliť - voliči by im to druhýkrát ťažko prepáčili. Onedlho však vzbĺkne nemaďarská interrupčná téma, na ktorej sa možno rozletí koalícia. Takže dovtedy: jó napot kívanom.
Autor: Martin KLEIN
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
