Pohody 2003, ktorá sa už po siedmykrát konala na výstavisku TMM v Trenčíne. Tohtoročnú Pohodu navštívilo denne 18000 ľudí a vyše 100 skupín a DJ-ov z 20 krajín. Najväčšiu zásluhu na tomto vzostupe má určite Michal Kaščák, spevák už rozpadnutej, ale občas ešte hrajúcej trenčianskej legendy Bez ladu a skladu. Kvalitu festivalu neurčuje len návštevnosť, ale aj to ako je vnímaný zahraničím. A Pohoda sa u nás ako jediná môže popýšiť zaradením do siete najväčších európskych koncertných akcií YOUROPE, kam sa členia aj také giganty ako dánske Roskilde alebo maďarský Sziget. Aj tento rok sa organizátori postarali o bohatý program sprievodných akcií. K tým klasickým ako internet centrum, kinematograf alebo fotopohoda pribudla aj škola dj-ingu, kde ste si mohli na pár minút vyskúšať ako sa obsluhuje mixpult a trochu si zahrať.
PIATOK - FANTASTICKÍ BRAZÍLČANIA, ALE AJ HIP-HOPOVÉ SKLAMANIE
Od deviatej rána vytrvalo pršalo, čiže pre prichádzajúcich do stanového mestečka sa naskytol pohľad na rozbahnené pole, kde mal stáť ich stan. Pršať prestalo okolo jednej a kedže festival oficiálne začína na hlavnom stage o 15:00, čo-to stihlo vyschnúť. Potom sa až do večera držalo chladnejšie počasie a bolo mierne pod mrakom, čo je pri neustálom tancovaní a pohybovaní sa medzi scénami ideálne festivalové počasie. Viacero ľudí bolo už po vstupe znechutených cenami v okolitých asi 60 stánkoch, ktoré boli naozaj divoké a prekročili aj ceny potravín v centre mesta. Úvod patril orchestrom z Čiech a Kofolu stage parádne rozohnili macedónski Kočani orkestar a po nich Boban Markovič orkestar z Juhoslávie. Svojou maximálnou bezprostrednosťou a neustálou komunikáciou s publikom nútili ľudí neustále tancovať a baviť sa. Bolo to však nič oproti tomu, čo s ľudmi na hlavnom pódiu urobili Horkýže Slíže. Ich hodinový koncert doslova strhol niekoľkotisícový dav k nepretržitému skandovaniu a spievaniu. Pomaly sa začínali otvárať aj tanečné scény, kde sa mali predstaviť také mená ako James Ruskin, Takaaki Itoh alebo slovenský Toky. Po Zóne A prišlo prvé sklamanie a to kvôli meškaniu headlinerov zo Švédska, The Cardigans. Skupina mala v Čechách dopravnú nehodu a ešte ani neprekročila slovenské hranice. Dalším sklamaním bola neúčasť pražských hip-hopových Indy a Wich, ktorí mali zavŕšiť kvalitnú hudobnú os Jazzy- Vec- Kontrafakt. Kofola stage si však žila akoby vlastným životom a o 21:30 privítala pánov z Brazílie, Trio Mocotó. Kapela existujúca vyše 30 rokov ukázala, že ešte stále dokáže spraviť fantastickú show. Po nich zahrali kvalitný britský Dreadzone, kombinujúci všetky možné štýly a myslím, že podali kvalitný výkon.
BEZ LADU A SKLADU PREKONALI THE CARDIGANS...
Na hlavnom pódiu sa vtedy po bezmála tri a pol hodinách začali rozbiehať The Cardigans. Neviem či to bolo únavou z meškania, ale bol som z ich koncertu veľmi sklamaný. Nie že by nehrali štandardne, to nie, len akosi nedokázali strhnúť publikum tým správnym smerom. Ich lenivý rock a trochu mdlé vystupovanie nezachránil ani krásne podmanivý hlas speváčky Niny Persson. Tento pocit ma však opustil keď na scénu vyšli Bez ladu a skladu v klasických bielych košeliach a v kravatách. Napriek dvom hodinám ráno a psychickému tlaku, ktorému bol Michal Kaščák ako organizátor vystavený to bol krásny koncert. Postupne sa zavreli hlavná scéna aj Kofola stage a svojím tuc-tuc rytmom sa až do ôsmej rána uberali tanečné scény.
SOBOTA - HUDOBNÉ LAHODKY Z CELÉHO SVETA
V areáli sa na zemi začínala tvoriť jemná vrstva odpadkov a festival sa zobudil do druhého dňa. Väčšina ludí oddychovala alebo jedla, pretože program sa začínal až o 13:00 vystúpením bratislavských Le Payaco. Oni a po nich Hex odohrali svoj štandard a skutočne emotívne vystúpenie mala až skupina Čechomor, preslávená Zelenkovým filmom Rok diabla. Programovou zmenou bolo vystúpenie českých Melody Makers s Ondřejom Havelkom, ktorí si vymenili pozície s kvartetom kubániek Havana open, kvôli ich neskorému príletu. To však už na Kofoláckej scéne začínala Slobodná Európa, ktorá žiaľ pamätá aj lepšie časy. Slovné vstupy basáka Braňa Alexa, ktorý evidentne nebol pri zmysloch medzi jedotlivými pesničkami postupne prestali vyludzovať úsmevy na tvárach okolostojacich. Vylúdili ich však prešovskí Chiki liki tu-a, ktorú majú pred sebou ešte veľkú kariéru. V počte účastí na Pohode sú rekordérmi a to čo predviedli tohto roku patrilo medzi najlepšie vystúpenia. O deviatej večer sa o priazeň doslova bila hlavná scéna a Kofola stage. Zatiaľ, čo hlavná scéna ponúkala britskú lahôdku Kosheen a belgickú pohodovku Hooverphonic, Kofola ponúkala trojhodinovú reggae-ska párty: Polemic a po nich legendárnych Skatalites. Kosheen vytvorili naozaj dobrú atmosféru, ibaže Hooverphonic nadviazali na včerajších Cardigans. Polemic a Skatalites sa nemôžu porovnávať. Na Polemicu za ľudia totálne vybláznili, ale keď prišli Skatalites a vy ste videli sedemdesiatročných Jamajčanov ako s absolútnou profesionalitou a ľahkosťou odohrali svoje songy, nestačili ste sa čudovať. Doteraz som však nepochopil, prečo nezahrali ani jeden prídavok, aj napriek tomu, že si ho veľmi početné publikum vydupávalo 15 minút. Posledným sklamaním festivalu bola nepritomnosť britského DJa Adama Foleyho, hviezdy tanečnej scény, kvôli štrajku na britských letiskách. Tanečné scény fungovali do deviatej rána, ale tam už vydržali len tí najvytrvalejší.
REVIDENDUM POHODA 2004 - NIČ NIE JE ISTÉ
Thotoročná pohoda bola naozaj výborná a myslím, že úplne bezkonfliktná. Smutné je len to, že na výstavisku sa konala posledný raz. Mesto sa ho totiž rozhodlo zbúrať. Budúcnosť je teda nejasná a známe sú len dve alternatívy: buď sa Pohoda posunie na trenčianske letisko, alebo sa premiestni do iného mesta. A v tom prípade si všetci vieme predstaviť ktoré mesto by to bolo. Ostáva nám len dôverovať organizátorom. Tohto festivalu by bola fakt škoda.
Autor: Mišo HÚSKA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
