Maťa GREGOROVÁ & Lucia VAĽOVÁ
Na Bengálskej noci 2003 19. júla sa popri celoslovensky známych Horkýže Slíže blysla aj košická skupina Karma, ktorej meno možno nie je až také známe, avšak úspechy celkom isto nie sú zanedbateľné. Po mnohých peripetiách so zmenami v radoch členov sa dopracovali napríklad k druhému miestu na Cene Juraja Szabadoša... My sme sa porozprávali s ich manažérom a súčasne aj členom Michalom Vedrödym.
Etno sa na Slovensku veľmi nehrá...
- Na Slovensku veľmi nie. Ale štýl rockových kapiel na Slovensku končí a tak ako v Českej republike, Rakúsku a ďalších štátoch veľmi ide funk a etno-funk - to sú rôzne podoby funku. Na tejto Bengálskej noci nebudeme hrať funk, trochu sme sa prispôsobili akcii, ale ináč hráme funk...
Ako dlho fun(k)gujete?
- Fun(k)gujeme päť rokov s piatimi členmi. Michal - spevák, gitarista a neoficiálny líder, Branislav - basgitara, Lenka - klávesy Gabi - bicie a ja, Michal - trombonista. Ale dnes hrá Maťo Janočko, lebo Gabi je momentálne v Českej republike. Boli u nás dosť výrazné zmeny, veď odišiel bicista a trubkár. Založili si formáciu Beg Bajazid a fungujú aj s Mariánom Čekovským. Okrem iného hrali aj v Nude a Maťo robil s Robom Opatovským a onedlho by mal robiť s Rišom Můllerom.
Čo robíte, ak práve nerobíte hudbu?
- Lenka učí klavír na Základnej umeleckej škole, ja pracujem pre hudobnú agentúru, Michal učí o elektrine na TU.
Chystáte album?
- Teraz sme rozbehli spoluprácu s Tiborom Egrym a ten niečo vybavuje v Universale, takže uvidíme, ako to dopadne. Dosiaľ sme fungovali na báze klubov a dema, ale vyzerá to dosť sľubne v Universale, práve kvôli tomu, že tento štýl na Slovensku nie je, ale dosť sa tu tlačí. V okolitých štátoch už beží.
Máte už svoje stále publikum?
- Ak hráme v kluboch, nikdy nepozývame svojich známych, pretože chceme aktuálne vidieť či chodia ľudia na koncerty alebo nie.
Popularita sa zvyčajne viaže na CD a na masmédiá. V ktorých vás môžeme počuť?
- Hrali sme pre Kiks rádio. Vydali sme neoficiálny singel, volá sa Iba ona. Ten sa hrával v hitparáde Zvončeky v Kiksrádiu a asi štyri mesiace sa držal v prvej desiatke. V rádiu Rock FM v hitparáde Demovica sme boli štyrikrát na prvom mieste. No a v auguste by mal vyjsť druhý singel s názvom Jerry a rozmýšľame nad tým, že bude aj videoklip.
Čo tebe osobne hudba dala a čo ňou chceš vyjadriť?
- Hudbe sa venujem dvanásť rokov a je súčasťou môjho života.
Ale kapela má len päť rokov. Čo si robil predtým?
- Predtým som pôsobil v rôznych košických orchestroch, hlavne v Dychovom orchestri mladých. Tam som vyrastal s ľuďmi, ktorí teraz pôsobia v rôznych kapelách - Palo Jeňo, Fero Suchánsky z Backwards, Ivan Timko z No Name.
Kde vás môžeme najbližšie vidieť naživo?
- Najbližšie v Košiciach, 27. júla, v nedeľu o 18.00 v Nebe-Pekle, 12. augusta na festivale na Domaši, potom bude festival Slnohrad vo Vígľaši, kam sa veľmi tešíme, 31. sme v Kremnici. Inak všetky informácie sú na nete, na www.karma.host.sk, stránka je pravidelne aktualizovaná, sú tam aj naše demá a dajú sa stiahnuť. To je asi pätnásť skladieb, prehľad koncertov, fotky...
Mimochodom, čo si myslíte o sťahovaní hudby z netu?
- Voči hudobníkom to nie je lojálne, pretože oni do hudby vrážajú veľa peňazí a energie, ale zas zo strany vydavateľstiev je chyba v tom, že cena cédečiek je veľmi vysoká na slovenské pomery. Tu sú síce ceny porovnateľné s cenami v Nemecku, v Rakúsku, lenže tam sú iné príjmy.
Hudba, ktorú si poslucháči stiahnu z netu môže byť pre nich pozvánkou na koncert. Všetky texty sú v slovenčine. Máte nejaké vyhradené témy?
- Všetky sú zo života, nerobíme ich umelo. A robíme si ich sami, v kapele, a spolupracujeme.
Kto vám pomohol na svetlo sveta, do klubov a na koncerty?
- Oslovujeme ľudí a ja robím manažment nám aj kapele Nuda. Za posledný rok sa manažment Karmy pohol dosť dopredu.
Hrala Karma v zahraničí?
- Ešte nie, ale na jeseň plánujeme nejaké kluby v Českej republike.
Ako vznikol názov kapely?
- Prišiel s tým náš basgitarista, že Karma je osud a naším osudom je hudba.
Čo môžeš odkázať iným začínajúcim kapelám, ktoré sú teraz v takej situácii, ako ste boli vy pred piatimi rokmi? Čo bolo najťažšie?
- Najdôležitejšie je vydržať, nepoddať sa tomu, že sme nová kapela. Mnohé kapely videli, že nemajú koncerty, ľudia o nich nevedeli a tak sa porozpadávali. A to je najhoršie. My v kapele to berieme tak, že hudbu chceme robiť. Nie dva roky, chceme to robiť celý život. Vrážame do toho všetky peniaze, či do aparatúry alebo inde. Bolo veľa takých chvíľ, že neboli koncerty, neboli kontakty a vznikali napäté situácie, ale nikdy sme sa tomu nepoddali. Takže odporúčam len vydržať, nerozpadnúť sa kvôli problémom. Cvičiť, cvičiť, cvičiť a raz ten úspech príde. Na Slovensku je scéna veľmi dobrá, je tu veľmi veľa štýlov. Na Slovensku máme dobrých nových hudobníkov a kapely, v porovnaní s Rakúskom či Českou republikou, kde sú možno dve - tri kapely.
Autor: jsv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
