Vieru KUKUROVÚ, Poštová č. 2, Krompachy. K výhre blahoželáme.
Vodnú nádrž Zemplínska Šírava vybudovali v rokoch 1961 - 1966 v rámci vodohospodárskych úprav na východoslovenskej nížine v povodí Bodrogu na toku Čierna voda ako bočná nádrž Laborca. Hlavným cieľom nádrže je zníženie povodňových prietokov na Laborci, zabezpečenie dostatku vody pre priemysel, závlahy v území pod nádržou a využitie pre rekreačné účely. Celkový objem nádrže je 334 miliónov m3 a rozloha na ploche 32,9 km2. Plocha povodia nádrže predstavuje 1401 km2. Okrem hlavného toku - Laborca zahrňuje aj povodia tokov, ústiacich priamo do nádrže - Čierna Voda, Trnávsky, Viniansky, Kalužský a Klokočovský potok, Myslina, Kusínsky, Jovsanský a Porubský.
Oblasť Zemplínskej Šíravy patrí do teplého mierne suchého pásma s dlhými letami a teplotami nad 30 stupňov Celzia. Viac ako 50 dní je charakterizovaných ako letných t. j. s maximálnou dennou teplotou nad 25 stupňov Celzia. Najteplejším mesiacom je júl, najchladnejším január s priemerom 3,6 stupňov Celzia. Vychádzajúc z týchto parametrov, je Zemplínska Šírava jednou z najteplejších oblastí našej republiky. V minulosti bola značná časť Východoslovenskej nížiny zaplavovaná, najmä keď sa tu stretli veľké vody Laborca, Uhu a Latorice. Záplavy postihovali až 50 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. V súčasnosti predstavuje významný prvok v ochránenom systéme Východoslovenskej nížiny, lebo pri povodiach sa do nej odvádza kanálom z Laborca do 600 m3 za sekundu vody a sama zachytáva povodňové vlny Čiernej vody. Hrádze, ktoré nádrž ohraničujú, sú dlhé 7346 m a 6 - 8 m vysoké.
Do utorka 29. júla posielajte odpovede na fotohádanku čísla 77: Ako sa volá vodná nádrž, ktorú budovali v roku 1948 do r. 1953 v západnej časti Volovských vrchov v povodí Hnilca a Slanej, na juhovýchodnom okraji Slovenského raja: a) Dobšiná? b) Palcmanská Maša?
(som)
Foto: Archív
Autor: Fotohádanka za 2 x 250 Sk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
