ustanovením, ktoré by posunulo účinnosť zákona až po rozhodnutí Ústavného súdu SR. Ten má rozhodnúť vo veci nesúladu niektorých ustanovení zákona o umelom prerušení tehotenstva a vykonávacej vyhlášky s Ústavou SR. Podľa navrhovaného ustanovenia by tak zákon nadobudol účinnosť dňom uverejnenia nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov. Ak Ústavný súd SR nerozhodne vo veci samej nálezom, zákon nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia.
V stanovisku sa prezident odvoláva na článok 125 Ústavy SR, že ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. "Vzhľadom na citovaný článok ústavy treba upraviť termín nadobudnutia účinnosti schváleného zákona tak, aby nevzniklo právne vákuum v prípade, že ústavný súd zistí nesúlad vyhlášky, ktorou sa vykonáva zákon o umelom prerušení tehotenstva s ústavou a so zákonom," uvádza sa v stanovisku.
Podľa Schustera používajú ustanovenia zákona rôznu terminológiu, ktorá pri jeho aplikácii môže viesť k výkladovým problémom. Schválený zákon jednoznačne rieši možnosť umelého prerušenia tehotenstva do 24. týždňa, ak je plod postihnutý závažnou genetickou chorobou alebo vývojovou chybou. Nie je však jasné, či skutočnosť, že plod je postihnutý závažnou genetickou alebo vývojovou chybou možno považovať za geneticky chybný vývoj plodu. V tejto súvislosti prezident považuje za potrebné z hľadiska používanej terminológie uviesť, že ustanovenie vyhlášky, ktoré schválený zákon zrušuje, používa slovné spojenie "genetické dôvody", pričom z genetických dôvodov možno umelo prerušiť tehotenstvo do 24 týždňov jeho trvania. Podľa vyhlášky bez ohľadu na trvanie tehotenstva možno ho umelo prerušiť okrem iných dôvodov aj vtedy, ak sa zistí ťažké poškodenie plodu.
Podľa schváleného zákona podrobnosti o zložení odborného konzília, o špecializácii jeho členov a o spôsobe rozhodovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva SR. K návrhu zákona však nebol pripojený. Tento vykonávací predpis by mal nadobudnúť účinnosť súčasne so schváleným zákonom, teda dňom vyhlásenia a bez neho nemožno schválený zákon vykonať.
V prípade, že by prezident zákon odsúhlasil a ten by začal platiť, KDH avizovalo, že bude žiadať odvolanie ministrov za ANO, čo by znamenalo rozpad vládnej koalície. Fakt, že sa ho ANO podarilo presadiť aj vďaka hlasom opozičných poslancov, totiž kresťanskí demokrati považovali za porušenie Koaličnej zmluvy.
Pri opätovnom rokovaní o prezidentom vrátenom zákone v parlamente sa podmienky na jeho schválenie stupňujú. Na jeho prijatie bude po prezidentovom vete potrebných najmenej 76 hlasov zákonodarcov. Pri prvom hlasovaní pritom za zákon dnes hlasovalo 70 zo 132 prítomných zákonodarcov - podporili ho poslanci z ANO, KSS, Smeru, časť poslaneckých klubov HZDS a Klubu nezávislých poslancov. Zo strán vládnej koalície novelu podporili iba poslanci za ANO a poslankyňa Eva Rusnáková z SDKÚ. Všetci ostatní poslanci z KDH, SDKÚ a SMK boli buď proti, zdržali sa hlasovania či nehlasovali.
Predseda Smeru Robert Fico prezidenta cez médiá vyzval, aby novelu podpísal a odkázal mu, že jeho strana bude "veľmi pozorne sledovať, čo prezident republiky urobí". Pripustil pritom súvislosť medzi týmto rozhodnutím a budúcoročnými prezidentskými voľbami.
Do diskusie okolo kontroverznej novely, ktorá spôsobila v uplynulých týždňoch rozkol v koalícii, sa zapojili aj cirkevné kruhy. Spišský diecézny biskup František Tondra hlave štátu na Levočskej púti adresoval slová, že celé Slovensko od nej čaká "múdre rozhodnutie".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
