Udaj a Kusaj Husajnovci
Smrť bratov potvrdil na tlačovej konferencii v Bagdade americký generálporučík Ricardo Sanchez. "Sme si istí, že Udaj a Kusaj boli zabití. Použili sme rôzne zdroje na ich identifikáciu," povedal Sanchez. Podľa jeho slov americká armáda vopred dostala tip od irackého informátora o tom, že Saddámovi synovia sa nachádzajú v jednej z víl v Mosule. Keď sa americkí vojaci priblížili k domu, zaútočili na nich malými strelnými zbraňami ozbrojenci nachádzajúci sa vnútri, ktorí sa následne zabarikádovali a niekoľko hodín odolávali. Totožnosť oboch mŕtvol určili ešte na mieste prestrelky a neskôr ich previezli do Bagdadu.
Podľa chýrov, ktoré o nich kolovali, predstavovali Udaj a Kusaj dve tváre svojho otca: jednou bola hrubá, neskrotná až primitívna vášeň staršieho Udaja, ktorú vyvažoval bystrý um, ostrovtip a lišiacka prefíkanosť mladšieho Kusaja. Obaja však boli rovnako brutálni, nemilosrdní a bezcitní ako ich otec, aj keď každý svojím spôsobom. Väčšinu svojho života strávili v slastnom pocite, že národ im leží pri nohách, a dlhé roky sa predbiehali o otcovu priazeň a moc, ktorá s ňou prichádzala. Udaj Husajn vo svojej zamýšľanej dizertačnej práci svojho času predpovedal pád Spojených štátov ako superveľmoci. Nakoniec však padol režim jeho vlastného otca a on sa stal tretím najhľadanejším mužom Iraku. Jeho brat Kusaj bol po otcovi Saddámovi číslom dva.
Tridsaťdeväťročný Udaj Husajn bol známy neviazaným životom playboya. V jeho prepychovej bagdadskej rezidencii boli vždy pripravené basy alkoholu, ktorý tiekol prúdom na neviazaných večierkoch, v garážach stáli desiatky najdrahších áut, pre ktoré mal Udaj slabosť, steny jeho izieb zdobili plagáty nahých žien. Zbierku luxusných vymožeností dopĺňal najdôležitejší komponent husajnovskej krutovlády - celý šík tých najvyberanejších zbraní. Na adresu Udaja Husajna málokto vyslovil lichotivé slová. Bývalý šéf generálneho štábu irackej armády Nizar Charádží ho bez servítky označil za hlupáka a opilca, ktorý sa nikdy nevedel nabažiť bohatstva, peňazí a ponižovania druhých. Udaj, najstarší zo Saddámových piatich detí, sa narodil v roku 1964 a mal 15 rokov, keď sa jeho otec dostal k moci. Študoval na toho času prestížnej Bagdadskej univerzite, no väčšinu času trávil hýrením a naháňaním žien. Neskôr sa zaplietol do rodinných sporov v rámci prezidentského klanu a v roku 1988 na smrť zbil jedného z otcových osobných strážcov, v auguste 1995 strelil do nohy Saddámovho nevlastného brata Watbana. O rok neskôr Udaj len o vlások prežil pokus o atentát, no v dôsledku rán od guliek zostal zmrzačený. Údajne mal neustále fyzické bolesti, kríval a až do roku 1999 chodil o barlách. Kvôli svojej prchkej povahe a získanej telesnej chybe prišiel Udaj o šance priameho dediča po svojom otcovi, ktoré mu podľa arabských zvyklostí prislúchali od narodenia ako prvorodenému synovi. Tejto úlohy sa zhostil jeho o dva roky mladší brat Kusaj, ktorý sa de facto stal Saddámovým novým nástupcom. Postupne prevzal kontrolu nad irackým bezpečnostným aparátom a bol najbližším spolupracovníkom svojho otca. Udaj si ponechal mocenskú základňu ako veliteľ polovojenských oddielov Fedajín Saddám, čo mu vzhľadom na jeho početných nepriateľov zaručovalo prežitie. Členovia jeho špičkovo vycvičenej milície, odetí v čiernom bojovom odeve a s maskou na tvári, šírili strach kdekoľvek sa objavili a získali si povesť obávaných brutálnych zabijakov, ktorí bez milosti stínali hlavy ženám na základe hromadného obvinenia, že sú prostitútky. V totalitnom Iraku zastával Udaj aj niekoľko mimoriadnych postov, ako napríklad prezident Národného olympijského výboru či šéf futbalovej asociácie. Po páde režimu 9. apríla tohto roku vyšli na svetlo sveta dôkazy o mučiacich prístrojoch prítomných v olympijskom výbore, čo potvrdilo hrôzostrašné príbehy o krutom mučení irackých športovcov, ktorí neuspeli na turnajoch.
Kusaj Husajn (37), šéf irackej armády a establišmentu vojenskej špionáže, bol mladším synom zo Saddámovho prvého manželstva a ako vzorná bábka hýbaná nástrojmi štátnej moci kráčal v šľapajach svojho otca. V ostatných rokoch sa stal postavou číslo jeden v irackej sieti tajných služieb, keď bol poverený vedením rozviedky. Kusaj bol veliteľom elitných Republikánskych gárd, ktoré desaťročia verne podopierali krutý režim strany Baas. No keď 8. apríla 2003 Američania vtrhli do Bagdadu, tieto verné oddiely sa jednoducho rozpustili. Okrem nich Saddám poveril Kusaja velením špeciálnych síl, ktorých výlučným cieľom bolo chrániť prezidenta a jeho rodinu a pripravovať ich tajné úkryty. V apríli 2001 Saddám Husajn všetko zoficiálnil a nie staršieho Udaja, ale mladšieho Kusaja vymenoval za šéfa 18-člennej výkonnej rady svojej všemocnej socialistickej strany Baas. Podľa informovaných zdrojov bol Kusaj údajne mocensky poverený svojím otcom už začiatkom roku 1999 pre prípad, že by sa Saddámovi niečo stalo. Udaj to neskôr vehementne poprel vo svojom vlastnom denníku Bábil, tým len však potvrdil všeobecne známu rivalitu, ktorá bola medzi oboma bratmi už od detstva. Podľa výpovedí irackých zbehov venoval Saddám oveľa viac času Kusajovi než zhýralému Udajovi. Zatiaľ čo Udaj si získal neslávnu povesť tyrana žien, alkoholika a maniaka do luxusných áut, Kusaj v zákulisí usilovne pracoval. Vzťahy medzi oboma bratmi sa napokon celkom zrútili v roku 1988, keď Udaj na smrť zmlátil jedného z otcových ochutnávačov jedál. Po vražde sa Saddám spýtal svojho mladšieho syna, aby mu prezradil, čomu všetkému sa jeho starší brat venuje - čo viedlo Kusaja k tomu, že prezradil všetku Udajovu zhýralosť a neviazaný život, a získal si tak definitívne otcovu náklonnosť. Na rozdiel od excentrického Udaja bol Kusaj verejne ostýchavý. Hovoril plynulou angličtinou a mal povesť užitočného služobníka irackého štátu, bez ohľadu na to, ako nemilosrdne sa správal k jeho ľudu. Povráva sa, že to bol on, kto zorganizoval krvavé potlačenie šiitského povstania v južnom meste Basra v roku 1991, po skončení prvej vojny v Perzskom zálive. Práve Kusaj bol vraj zodpovedný za zatknutie, mučenie a popravu množstva skutočných i potenciálnych protivníkov jeho otca - niektorých dokonca zniesol zo sveta vlastnou rukou. A bol to tiež Kusaj, ktorý počas zbrojných inšpekcií OSN v Iraku v roku 1995 dostal od svojho otca Saddáma Husajna za úlohu ukryť všetky domnelé zbrane hromadného ničenia, ktoré jeho režim údajne vlastnil.
* * *
Americký prezident George W. Bush včera uvítal informáciu o zabití synov Saddáma Husajna. Obaja synovia - Udaj a Kusaj boli, podľa slov najvyššieho amerického predstaviteľa spoluzodpovední za teror v Iraku. Už viac nebudú vrhať tieň na budúcnosť krajiny. Uvádza sa vo vyhlásení Bieleho domu. Podobne ako George W. Bush, tak aj britský premiér Tony Blair uvítal potvrdené informácie o zabití Udaja a Kusaja. "Je to veľký deň pre Irak," vyhlásil predseda britskej vlády. Podľa jeho názoru tieto dve osoby boli hrozbou, participovali na režime, ktorý je zodpovedný za mučenie a smrť tisíciek a tisíciek nevinných Iračanov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
