Jedným z ľudí, vďaka ktorým
vrah Henrich Masár prepustil štyroch rukojemníkov z
rodinného domu v obci Kaplná, bol aj vyjednávač z
Policajného pohotovostného útvaru (PPÚ) v Trnave. Do Kaplnej v Seneckom okrese prišiel z dovolenky a ako prezradil, nebolo mu na mieste všetko jedno.
"V takej situácii si uvedomíte, že od toho, čo urobíte, závisí niekoho život," konštatoval 32-ročný
príslušník útvaru.
Ako dodal, za Masárom prišiel so zmiešanými pocitmi. Po prvý krát mal vyjednávať s človekom, ktorý zadržiaval rukojemníkov. Dovtedy k jeho ťažším prípadom patril chlapec, ktorý chcel skočiť z 13-poschodovej budovy, či muž, ktorý sa zabarikádoval v dome, pustil plyn a všetko chcel vyhodiť do vzduchu. Vyjednávač tvrdí, že síce v Kaplnej to bolo veľmi ťažké, najviac sa však bál práve v prípade zabarikádovaného pána.
S mužom obvineným z jednej vraždy a podozrivým zo zabitia ďalších dvoch žien vyjednával prostredníctvom mobilného telefónu z neďalekého kostola, kde si policajti vytvorili krízový štáb. Informácie sa dozvedel až na mieste a ani tie neboli celkom pravdivé. Pôvodne vedel o tom, že vrah zadržiava v dome troch rukojemníkov, boli tam však štyria.
Ako dodal, pri vyjednávaní je dôležité urobiť prvý krok - nadviazať komunikáciu. V prípade Masára bolo výhodou, že on sa s políciou spojil ako prvý.
"Vedel, čo chce, v akej je situácii a aké ma šance," dodal vyjednávač, podľa ktorého sa však Masárova nálada začala postupom času meniť. Masárovou základnou požiadavkou bola droga a priateľka. Bez dávky začal byť agresívnejší a menej komunikatívny. Zo začiatku nebolo ohrozenie rukojemníkov až také veľké, mohli dokonca
spolu komunikovať.
"Po čase som však cítil, že by bol ochotný ďalej zabíjať, keby sa nedospelo k úspešnému koncu. Z rozhovoru s ním som mal pocit, že chce zomrieť - či už
dobrovoľne alebo nie," tvrdí vyjednávač.
Hoci vyjednávač musí veriť v úspech celej akcie, 32-ročný príslušník trnavského PPÚ priznal, že v jednej chvíli prestával dúfať. S vrahom sa totiž dohodol, že pri splnení jednej z jeho požiadaviek, pustí na slobodu jedného človeka. Rukojemníci však povedali, že buď ich pustí všetkých, alebo nepôjde z domu ani jeden. Po troch hodinách vyjednávania sa nakoniec podarilo rukojemníkov dostať von. Vymenili ich za Masárovu priateľku. Ako dodal vyjednávač "v tej chvíli mi
spadol obrovský balvan zo srdca."
K svojej práci sa dostal 32-ročný policajt náhodou. Pred štyrmi rokmi ho oslovil psychológ z útvaru osobitného určenia, či by nechcel robiť vyjednávača.
"Dosť som váhal, pretože som nevedel, čo ma čaká. Nakoniec som si povedal, že to vyskúšam," dodal.
So základmi psychológie mal dovtedy skúsenosti len z policajnej školy. Odvtedy, čo začal robiť vyjednávača, chodí pravidelne dvakrát do roka na sústredenia
vedené psychológom, kde sa pripravuje na rôzne situácie.
"Na žiadnu akciu sa však nedá vopred pripraviť. Vždy je to iné," konštatoval príslušník PPÚ.
Je presvedčený o tom, že aj keby nerobil vyjednávača, určite by v pohotovostnom útvare chcel pracovať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
