otázky sprepitného. Tringelt je nesmrteľný - bol aktuálny už v časoch francúzskeho kráľa Ľudovíta IVX., za ktorého v Paríži vznikali prvé verejné reštaurácie.
Skúsení ľudia vravia - sprepitným vyjadruje hosť svoju spokojnosť s úrovňou služieb. Jedným dychom dodávajú - ak ste ako hostia s výkonom kuchárov či čašníkov akokoľvek nespokojní, nie ste povinní dávať tringelt. I keď to vyzerá trápne, nespokojný hosť by mal pokojne a dôstojne ignorovať osvedčené praktiky, keď vrchný, účtujúci čašník nemiestne otáľa s vrátením drobných. Treba s kamennou tvárou vyčkať a dať mu trpezlivo šancu aby nám vycáloval všetky drobné a bez akéhokoľvek komentára ich odložiť do peňaženky. Hosť sa v takomto prípade nemusí obťažovať a nekvalitná obsluha si nezasluhuje nielen tringelt ale ani žiadny náš komentár. Samozrejme, v reštauráciách,
ktoré naše hosťovské nároky náležite uspokoja, môžeme sprepitným vyjadriť ocenenie za kvalitu. Medzi ľuďmi stále beží debata o tom,aká vlastne má byť výška tringeltu - skúsení reštauračníci odporúčajú: tradičnou výškou tringeltu je približne 5 - 10 percent z účtovanej sumy. Vyššie či nižšie čiastky by mohli naznačiť, že v spoločenskom takte ešte potrebujeme doškoľovanie.
Dôležitý je aj spôsob, akým sprepitné dávať.I tu sa spoľahnime na radu skúsených - najlepšie vraj je, zaokrúhliť pri platení nahor sumu podľa výšky našej spokojnosti a povedať to vrchnému. Prípustné však je, nechať si z ceny vrátiť všetko a potom dať sprepitné na tanierik vo výške, v akej uznáme za vhodné, resp. ako je lexikonmi odporúčané. Aj v reštauráciách nižšej cenovej skupiny sa slušný hosť zásadne vyvaruje prejavu značnej spoločenskej nespôsobnosti, keď nad pár haliermi čašníkovi nonšalantne povie - tie drobné si nechajte.
K otázke platenia ešte dobrá rada: vôbec nie je nemiestne ak si pred platením účet dôsledne skontrolujeme a v prípade nejasností pokojne požiadame vrchného čašníka o náležité vysvetlenie.
Autor: eb
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
