vo Francúzsku kysnutý pšeničný chlieb. Rôznili sa názory na používanie kvasníc pri jeho výrobe. Až koncom 17. a na začiatku 18. storočia sa začali používať kvasnice a to pivovarnícke a až na konci 19. storočia horké kvasnice v podobe droždia. V dávnej dobe bol pochúťkou pre bohatšie vrstvy obyvateľstva a nedovolili si ho často ani roľníci. Spočiatku ho aj oni piekli raz za rok a jedli rozdrobený v mlieku. Nadobudol významné poslanie s rozvojom kresťanstva a preto sa dostal aj do motlitieb, v ktorých sa hovorí: "... chlieb náš každodenný, daj nám dnes...". Najnovšie poznatky a názory spotrebiteľov na chlieb sú veľmi prekvapujúce. Podľa nich by sa mali správať podnikateľské zložky a pracovníci pekárenstva.
V súčasnosti ľudia už nevnímajú chlieb len ako základnú potravinu, ale posudzujú ho podľa svojich pôžitkov a zdravotných účinkov na organizmus. Rozhodujúce kritéria pri jeho spotrebe sú: - predovšetkým chuť, potom zdravotné účinky, ďalej čerstvosť výrobkov a až potom nasledujú také ako je nasýtenie a dodávka potrebných výživných látok pre organizmus človeka.
Zaujímavý je aj postoj ľudí k chlebu a pečivu podľa veku spotrebiteľov. Mladí ľudia dávajú prednosť pôžitkom a starší dozerajú viac na jeho kvalitu a zdravie. Mladí dávajú prednosť pri nákupe bežnému a jemnému pečivu a starší viac konzumujú klasický chlieb. Prevážna časť spotrebiteľov chleba a pečiva sa skepticky stavia k tzv. funkčným potravinám a odmieta pridávanie zdravotných prísad, ktoré obyčajne považujú za "umeliny". Tvrdia, že samotný chlieb ako potravina pre človeka je dostatočne zdravý.
Aj napriek zmeneným názorom a postojom ľudí k chlebu, to sa bude aj naďalej konzumovať a bude mať nezastupiteľné miesto pri stravovaní ľudí aj napriek tomu, že sa budú naďalej meniť požiadavky spotrebiteľov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
