študentom v Pekingu. Prečo spieva, keď to nevie?, pýtajú sa kritici. Spev a hudba ale patria k tradíciám britskej politiky ...
Politici mávajú okolo seba húfy poradcov, a predsa sa z času na čas neubránia - v nádeji, že ukážu štipku ľudskosti, začnú buď spievať na verejnosti, hrať na hudobný nástroj, či veršovať. A to aj keď to nevedia a výsledok je väčšinou skôr rozpačitý.
Možno aj preto Tony Blair, bývalý člen skupiny Ugly Rumours, v Pekingu spievať odmietol. Študenti totiž vyzvali pôvodne jeho, ale Tony podal mikrofón ochotnej manželke Cherie, ktorá zanôtila klasiku Beatles: When I'm 64. Za ochotu na žobrotu - premiérova žena dostala na frak nielen od britských komentátorov, ale aj od politikov. Podľa liberálnodemokratického poslanca Lembyho Topica politik, ktorý sa chce predvádzať, musí splniť tri podmienky: musí byť dobrý, musí byť zábavný a musíte tým zarobiť peniaze pre charitu. Čo sa týka Cherie, porušila už prvé pravidlo a o zvyšných škoda hovoriť, vyhlásil Topic, ktorý našiel spôsob ako vlastné pravidlá obísť - nespieva, hrá na harmoniku.
Výkon Cherie Blairovej v Pekingu však britským pamätníkom pripomenul umelecké výkony konzervatívcov v 90. rokoch minulého storočia. Peter Lilley, niekdajší minister sociálnych vecí, na výročnej konferencii konzervatívcov, hudbou zaútočil na tzv. Novú Labour. Na motívy operetnej autorskej dvojice Gilbert Sullivan, napísala Virginia Bottomlyová, členka kabinetu konzervatívcov, "libreto", v ktorom zosmiešnila Tonyho Blaira a jeho straníckych kolegov a vyslúžila si ironické poznámky kritikov.
Spev ale môže stáť politika aj kreslo, ako v prípade bývalého ministra pre Severné Írsko Petra Brooka, ktorý zaspieval v televíznej šou Clementine krátko po tom, ako Írska republikánska armáda zabila v Severnom Írsku osem ľudí. A hoci sa neskôr ospravedlnil rodinám obetí, poslancom aj celej spoločnosti, napokon odkráčal do prepadliska dejín.
Aj labouristi sa v minulosti pokúšali zbierať body spevom. Niekdajší predseda labouristov Neil Kinnock sa v roku 1990 pokúšal strhnúť delegátov na zjazde Národnej únie farmárov. Má sa teda Cherie za čo hanbiť? Niektorí komentátori láskavo tvrdia, že na rozdiel od politikov, ktorí chcú spevom získať popularitu, bol výstup Cherie Blairovej skôr statočným gestom. Spievala predsa preto, lebo ju manžel nechal v kaši.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
