Zákon má byť voči rodičom, ktorí na svoje deti neplatia výživné, prísnejší a je aj menej štedrý.
Maximálne výživné od štátu môže byť podľa návrhu zákona 1,2-násobok životného minima, teda 2292 korún na dieťa. Dostane ho iba domácnosť, ktorej príjem neprekročí 2,5-násobok súčtu súm životného minima jej členov. Ak v nej teda žije rodič a jedno dieťa, príjem nesmie prevyšovať 15 300 korún, pri dvoch deťoch 18-tisíc.
Predpokladané náklady na štátny rozpočet sú 19 miliónov korún. Podľa Smeru sa však 3,6 milióna podarí vymôcť od neplatičov. Prispieť by k tomu mali aj pokuty - 50 percent z vymáhanej sumy.
"Štát nebude musieť podávať na neplatičov trestné oznámenia, ak nedostane odvolanie proti rozhodnutiu v správnom konaní, bude sa to automaticky pokladať za exekučný titul," povedal predkladateľ zákona Róbert Madej.
O podpore zákona začne Smer rokovať tento týždeň. Zákon by mohla podporiť opozícia. Nepodporí ho však koalícia, ktorá podobný návrh zákona hneď po vymenovaní vlády zrušila. Odôvodňuje to tým, že nechce vychovávať nových nezodpovedných rodičov, čo si zvyknú, že záväzky za nich uhradí štát. Uprednostňuje zjednodušenie vymáhania alimentov.
Podľa novelizovaného trestného zákona je od septembra trestným činom neplatenie výživného už za tri mesiace, predtým to bolo pol roka. Zmenilo sa aj určovanie výživného. Neplatiči často zatajovali svoje príjmy. Ak dnes nepredložia súdu doklady o majetkových pomeroch, automaticky sa predpokladá, že dosahujú výšku 15-násobku životného minima, teda viac ako 63-tisíc.
Fond náhradného výživného
Zákon o náhradnom výživnom schválil predošlý parlament na návrh poslankýň z HZDS. Platil však iba mesiac, za ten čas stihlo o štátne alimenty požiadať asi 500 rodičov, schválené boli asi 150 žiadateľom. Medzi žiadateľmi bola aj pätica mužov. Jeden z nich nežiadal výživné na svoje deti, ale na seba. Neplatil na neho otec.
Vo veľkom počte prípadov je rodič-neplatič zo zahraničia, najmä z Čiech, ale aj z Francúzska, Macedónska či arabských krajín. Zaujímavý je prípad matky, ktorej zveril súd po rozvode obe deti. Keď sa však starší syn dostal do puberty, rozhodol sa bývať s otcom, s čím súd súhlasil. Matka sa stará o mladšie dieťa, na ktoré od otca nedostáva výživné. "Podmienky splnila, výživné sme je priznali. Obrátili sme sa ešte na okresný úrad, aby sme zistili, či ona výživné na syna platí. Neplatila. Otec však požiadal súd o exekúciu, takže výživné sa matke strháva z platu," hovorí Marta Sebechlebská. Otcovi však niet z čoho strhávať - je nezamestnaný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
