Bola prvá a jedinečná nielen na Slovensku. Podujatie malo a dodnes má obdobný charakter ako Benátske noci, teda disco pri mori pod holým nebom, tzv. open air párty. Pri Margecanoch je Ružínska priehrada a keďže súčasťou akcie je aj oheň v rôznych podobách, od pojmu Bengálske ohne bol k názvu Bengálska noc len krôčik.
Zatiaľ posledná bola, po jednoročnej prestávke, v sobotu, 19. júla. Boli sme sa tam pozrieť a neboli sme sami - podľa usporiadateľov prišlo viac ako 1000 ľudí. Hlavným lákadlom bola určite nitrianska skupina Horkýže Slíže, ktorá sa na miesto činu dopravila až o ôsmej večer na celoslovensky známom zelenom kombíku. Prišli v plnej poľnej a hoci sú známi aj na východe Slovenska, na vystúpenie sa mohli pripraviť v pohode, neobťažovali ich žiadne fanynky. Tie si šetrili sily na vystúpenie spomínanej kapely. To si už predskokani, začínajúca skupina M-Station (rozumej Margecanská stanica) odkrútili svoje a pripravili pódium i náladu pre košickú Karmu. Dvaja "posmelení" mladí muži sa aj napriek trochu chladnému počasiu predvádzali v Adamovom rúchu. Dodnes nevedno, či boli plánovanou súčasťou programu, alebo mali byť prekvapením. Pomaly sa stmievalo, ľudí na "pľaci" pribúdalo a začali sa predávať vstupenky. Klobúk dolu pred organizátormi, ktorí dokázali udržať "neplatičov" za závorou. Pomáhali im v tom páni ochrankári s nebezpečne krásnym nemeckým ovčiakom. Hranice boli vyznačené aj typickými fakľami.
Priestor pred pódiom spočiatku okupoval len postarší pán v červených teplákoch a v dobrej nálade. S hustnúcou tmou však narastalo aj pestré publikum. Zabávali sa rovnako 15-roční aj 50-roční. Najväčšia koncentrácia ľudí bola pred pódiom a bufetom. Bruškatý pán čapoval pivo non-stop. A istý postarší pán, ktorému sa podarilo dostať až k reprákom na pódiu, mal čo robiť, aby ho neudupal rozvášnený dav. Ale vyskakoval vcelku kolektívne.
V priamej úmernosti s radom na nápoje narastal aj rad pri "toaletách", malých plechových búdkach, ktorých obsluha si vyžadovala buď sedliacky rozum (t.j. použi radšej najbližšie kríčky - pozn.red.) alebo nadpriemerné IQ. Niektorí to vzdali tam, kde "to" na nich prišlo, napr. aj za pódiom.
Kto mal hlad, dal si langoš, klobásku alebo šašlik. Málokto. Zato smädný bol každý dvojnásobne. Nalievalo sa do papierových pohárov, jedlo sa podávalo na papierových táckach. Problémom boli odpadkové koše, ktoré síce boli, ale bolo ich pomenej. Organizátori sa k tomu vyjadrili tak, že Slovákovi, zvlášť ak má "dobrú náladu", môžete dať kôš aj pod nos a predsa odpad zahodí na trávu. Ale hneď sa aj prihlásili na smetiarsku brigádu a vraj to na druhý deň osobne pozbierajú.
Len čo sa dostatočne zotmelo, program živých vystúpení otvorila už spomínaná Karma. Nasledovala menej známa, zato však v kvalite nezaostávajúca kapela zo Spišskej Novej Vsi so zábavným názvom Smola a hrušky. Hudba sa decibelovo blížila na maximum, texty vyhecovali do nebies náladu. Pauzy medzi jednotlivými piesňami vypĺňal spevák a líder skupiny Jožo ako správny manažér - reklamou na ich internetovú stránku. Medzi www. a .sk je jednoducho ich názov. Poučné.
Zlatý klinec večera - Horkýže Slíže - spôsobili pri Margecanoch všeobecne známymi hitmi nefalšovanú horúčku sobotňajšej noci. A keď dohrali oni, chopil sa žezla DJ a začala open air disco až do rána. Avízovaná tombola sa nekonala, ale usporiadateľ sa pochlapil - do publika "vyhodili" tričká, ako pozornosť podniku. O to však zrejme nikomu počas Bengálskej noci nešlo. Všetci tam prišli len s jediným cieľom - dobre sa zabaviť. Kým svitlo ráno nedeľné, dobehol úspešne aj posledný bežec.
Autor: Lucia VAĽOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
