niektorých pomýlila snímka, možno ste zapochybovali nad otázkou s dvoma variantmi, keďže súčasťou vodného diela Domaša je Palemanská Maša. Obidve odpovede sú správne. Vyžrebovali sme Jozefa BORITÁŠA, Svinica 164 a Zuzka BAČOVÁ, M. Čulena 29 Prešov. K výhram blahoželáme. Výstavba vodného diela Dobšiná sa začala v roku 1948 postupne budovaním privádzaná z akumulačnej nádrže Palemanská Maša na Hnilci do vodnej elektrárne vo Vlčej doline, výstavbou priehrady a hydrocentrály vo Vlčej doline a výstavbou priehrady Palemanská Maša. Tieto práce boli dokončené v roku 1954. V rokoch 1957 - 1960 vybudovali vyrovnávaciu nádrž pod Dobšinou na Dobšinskom potoku. Vodné dielo Dobšiná predstavuje hydroenergetickú sústavu, ktorá na výrobu špičkovej elektrickej energie využíva prietoky Hnilca prevádzané do povodia Slanej, čím energeticky zhodnocuje veľký výškový rozdiel medzi údolím Hnilca a údolím Dobšinského potoku. Účelom akumulačnej nádrže na Hnilci v Palemanskej Maši je akumulovanie vody a vyrovnanie prietoku Hnilca, vytvorenie potrebnej zásoby vody pre zabezpečenie prívodu k vodnej elektrárni vo Vlčej doline a rekreačné využitie.
Záchytná nádrž s elektrárňou vo Vlčej doline (objem nádrže je 184,7 tisíc m3, zatopená plocha 2,7 ha) objem energetického využitia zachytáva vodu a spätne ju prečerpáva do Palemanskej Maše, vytvára zásoby vody pre nízkotlakovú turbínu. Hlavnými objektami tohto vodného diela je priehrada so svojimi funkčnými zariadeniami a vodná elektráreň.
Vyrovnávacia nádrž pod Dobšinou (229 tisíc m3, zatopená plocha 8,7 ha) vyrovnáva prietoky Dobšinského potoka s ohľadom na prevádzku vodnej elektrárne vo Vlčej doline.
Nádrž Palemanská Maša situovaná na južnom okraji Národného parku Slovenský raj dopĺňa rekreačné využitie územia - vodné športy, športový rybolov, kúpanie. Ak hovoríme o vodnom diele Dobšiná, treba spomenúť aj mestečko Dobšiná s bohatou históriou a baníckou Tradíciou. Ako otec sa vyvinula po r. 1326, keď jej chotár dali Ákosovci šoltýsovi Mikulášovi, Razlovmu synovi na osídlenie podľa krupinského práva. Od začiatku sa považovala za banícke mestečko, pretože šoltýs Mikuláš si vyhradil tretinu rúd. Po úteku tohto šoltýsa začali osídľovať Dobšinú sami zemepáni Štítnikovci a Bebekovci, ktorí povolávali baníkov a hutných odborníkov. Dolovali meď, železo, kobalt, nikel, ortuť, azbest a drahé kovy. Dobšiná sa označuje ako prvé oceliarske mesto Uhorska. V roku 1680 tu postavili prvý vysokú pec na území Slovenska. Od roku 1417 malo mestečko právo týždenného trhu a výročného jarmoku. Popri baníkoch a železiarskych robotníkoch tu boli aj remeselníci - kováči, obuvníci, kožušníci, mäsiari, obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a pálením uhlia. Okrem tých, ktorí pracovali v baniach a výrobe železa, či v železiarskych podnikoch, boli ostatní poddanými zemepána. V rokoch 1582 - 1584 Dobšinú zničili Turci, obnovili ju však prisťahovalci z iných banských oblastí východného Slovenska. V roku 1779 tu pracovali dve a 5 baníkov. Prevádzku zastavili na konci 19. storočia.
Do utorka 5. augusta posielajte odpovede na fotohádanku číslo 78: Na snímke je kaštieľ zo zemplínskej obce, ktorá sa preslávila v minulosti je známa aj teraz výrobou keramiky aj zásluhou majstra - keramikára Parikrupu. Ako sa obec volá?
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
