snímke).
Bývalý starosta západobosnianskeho mesta Prijedor je po druhej svetovej vojne jedným z prvých politikov, ktorého obžalovali z vojnových zločinov a genocídy. Stakič sa podľa verdiktu súdu dopustil prenasledovania a štvavej kampane proti moslimským a chorvátskym civilistom v Prijedore, ich násilného vyháňania a vrážd. Spáchal tým zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny, za ktoré ho tribunál odsúdil na doživotie, uviedol nemecký sudca Wolfgang Schomburg. Na druhej strane súd oslobodil Stakiča spod obvinení z genocídy. Ide o najťažší rozsudok, aký doteraz ICTY vyniesol. Bosnianskosrbského generála Radislava Krstiča odsúdil predtým za úlohu pri masakre v Srebrenici na 46 rokov väzenia.
Štyridsaťjedenročný bývalý lekár Milomir Stakič je považovaný za hlavného organizátora hromadného vyháňania Nesrbov z oblasti Prijedoru, v rámci ktorého v roku 1992 vznikli tri internačné tábory - Keraterm, Omarska a Trnopolje, kde boli Moslimovia a Chorváti mučení a zabíjaní. V táboroch bolo internovaných viac ako 7000 civilistov. Na začiatku konfliktu Milomir Stakič predsedal prijedorskej "krízovej bunke", inštitúcii vytvorenej v roku 1992 srbskými nacionalistami po zvrhnutí zvolených a multietnických komunálnych orgánov. Stakič sa po vznesení obžaloby v roku 1997 skrýval. Do Haagu bol vydaný v marci 2001, po páde režimu juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
