Jánoviec pri Poprade až po Kráľovu Lehotu pri sútoku Bieleho a Čierneho Váhu. Jeho severné svahy spadajú do Podtatranskej (Liptovskej a Popradskej) kotliny, južnú hranicu tvorí údolie Čierneho Váh, východnejšie hlboká a výrazná Vikartovská brázda, ktorou preteká horný tok rieky Hornád. Práve Kozie chrbty si ľudia často zamieňajú so severovýchodnými výbežkami Nízkych Tatier, k čomu prispieva aj skutočnosť, že západná časť Kozích chrbtov patrí do Národného parku Nízke Tatry. A tak, keď sa nedávno písalo o veľkom lesnom požiari v okolí nádrže Čierny Váh a uvádzalo sa, že táto lokalita je v Nízkych Tatrách, bol to omyl a neznalosť geomorfologického členenia Slovenska. Napokon, agentúram sa to pri správach východnejšie od Bratislavy nestalo prvýkrát...
Kozie chrbty buduje podobne ako blízke pohoria Vysokých a Nízkych Tatier kryštalinikum s obalovými jednotkami a člení sa na dva podcelky - Važecký chrbát a Dúbrava. Najvyšším vrchom je Kozí kameň (1 255 m, domácimi zvaný aj Patria) nad známym strediskom Lopušná dolina pri Svite. Hlavný hrebeň pohoria málokde klesá pod 1 000 metrov nad morom a vytvára vizuálne kompaktnú hradbu. Z viacerých miest hrebeňa, ale najmä zo spomínaného Kozieho kameňa, sa ponúka zaujímavý výhľad. V tomto smere sú Kozie chrbty jedinečné - ležia totiž medzi dvoma najvyššími pohoriami Slovenska - Tatrami a Nízkymi Tatrami a táto poloha im zabezpečuje top miesto medzi výhľadovými objektmi východu.
Veľmi zaujímavou časťou Kozích chrbtov je Važecký kras, rozprestierajúci sa južne od Važca na ploche približne 30 kilometrov štvorcových. Vyskytujú sa tu najmä podzemné krasové javy, najznámejším z nich je sprístupnená Važecká jaskyňa. Prístupný je 345 metrov dlhý chodník, okrem obligátnej kvapľovej výzdoby sú zaujímavé aj paleontologické nálezy jaskynného medveďa. Neďaleko sa nachádza aj ďalšia jaskyňa - V Dúbrave. Najdlhšou jaskyňou Kozích chrbtov je však Zápoľná jaskyňa (nad dolinou Čierneho Váhu), ktorej známe priestory zatiaľ merajú 1 721 metrov, čo ju radí na 22. miesto na Slovensku.
Ďalším zaujímavým územím je Národná prírodná rezervácia Hranovnická dubina, rozprestierajúca sa na takmer 67 hektároch na južnej strane pohoria medzi Kvetnicou a Hranovnicou. Tunajší porast duba zimného je jedným z najvyššie položených na Slovensku, okrem toho je vysunutý pomerne ďaleko na sever. Sprevádzajú ho aj ďalšie teplomilné druhy lesného porastu. Podobný objekt ochrany - reliktné teplomilné rastlinstvo na vápencoch, má aj Národná prírodná rezervácia Baba nad Svitom.
BEDEKER
Prístup: V pohorí existuje redšia sieť značených chodníkov, my sme vybrali výstup na najvyšší bod - Kozí kameň. Zelená značka sa začína na železničnej stanici vo Svite (763 m), vedie po hlavnej ceste smerom na Štrbu. Za továrňou odbočí doprava a po asfaltke vedie až ku chatám v rekreačnej oblasti Lopušná dolina (769 m, 1 h). Sem je možné zviezť sa aj autobusom. Značka sa stáča doľava a popod lyžiarske svahy stúpa popri potoku až ku Štefánikovej horárni (križovatka ciest, treba odbočiť doprava). Odtiaľ vystupuje zalesnenou dolinou Jašková až do sedla Tabličky (1 060 m, 2 h), odkiaľ odbočuje modrá značka na Kozí kameň (1 255 m, 2 a 1/4h). Po modrej sa dá zostúpiť do Spišskej Teplice (1 h ), odporúčame sa však vrátiť do sedla Tabličky a odtiaľ zostúpiť po zelenej značke na Jakubčákovú (960 m, 3 h). Zelená značka zostupuje do Vikartoviec (1/2h), radíme vám však ísť odbočiť doprava po žltej, prejsť krajinársky pekné Šuňavské lúky a zísť na pevnú cestu do Malej Lopušnej doliny (840 m, 3 a 1/2h). Tu už po pohodlnej asfaltke až do rekreačného strediska Lopušná dolina, kde sa opäť stretnete so zelenou značkou (769 m, 4 a 1/4h).
Zaujímavosti okolia: Važecká jaskyňa, údolie Čierneho Váhu, prečerpávacia vodná nádrž Čierny Váh, Liptovská Teplička s okolím, Kráľova hoľa (1 946 m), neďaleko sú aj Vysoké Tatry a Slovenský raj.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
