takýchto sa nachádza na námestí Maratónu mieru, pekne ju vidno od pamätníka maratónca a tvorí dominantu severného konca Hlavnej ulice. Kedysi to bola najväčšia budova v meste. Ide o secesnú budovu zvanú Divízia, ktorá 90 rokov prináležala vojsku. Vo vyššej časti fasády to symbolizujú rímski vojaci i takí, čo sú v brnení. Jej meno je odvodené od toho, že za prvej ČSR tam bolo veliteľstvo 11. divízie.
Kým táto budova ešte neexistovala, sídlili najvyšší velitelia hornouhorského kapitanátu v budove dnešného Slovenského technického múzea, ale tá bola časom na to malá.
Už vtedy bola finančná situácia taká ako teraz. Armáda ani mesto nemali dosť peňazí na stavbu novej budovy, a tak sa dohodli s košickým stavebným podnikateľom Jeno Halmosom. Ten sa zaviazal postaviť objekt za svoje s tým, že bude budovu 50 rokov armáde iba prenajímať a až potom jej ju odovzdá. Iba takto sa následne mohol realizovať projekt budapeštianskeho staviteľa Jozefa Kausera, ktorý bol prepracovaný v jednotnom štýle tak, ako to je pre secesiu typické. Secesná je budova svojou fasádou, oknami, vnútorným zariadením ba i kľučkami na dverách. Takto ju skolaudovali 11. a 13. novembra 1908.
Vtedy ponúkala nezvyčajný komfort. Okrem reprezentačných priestorov sa v nej nachádzal i veľký luxusný byt veliteľa zboru s osobitným nárožným vchodom, množstvo kancelárií, spojovací uzol, trezorové miestnosti, šifrovací oddiel, ubytovanie pohotovostnej jednotky, ako aj sklady a stajne pre kone. Svedkom tohoto obdobia je nanovo zrekonštruovaná generálska sieň aj s lavicou pre generála, v ktorej je zabudované nenápadné tlačidlo pre prípad, že by niečo potreboval.
Divízii pomohlo aj to, že dlhé roky nemenila majiteľov a bola dobre udržiavaná. Až do 90-tych rokov minulého storočia patrila vojsku a za socializmu tam okrem neho mal sídlo aj Okresný národný výbor (do r. 1991). Poloha hneď oproti Východoslovenskému múzeu jej pomohla k tomu, že sa na mieste ONV usalašilo to isté múzeum s ďalšou expozíciou Storočia v umení po tom, čo muselo vrátiť budovu Vitézovho domu cirkvi. Vojsko napokon budovu opustilo tiež (1998), už-už tam mal byť následne magistrát alebo Ústavný súd, ba budova bola založená banke, ale nakoniec je tam najnovšia z inštitúcií, sídlo regiónu, či stručne povedané Vyššieho územného celku (od 1. júla 2002). A tak napokon sa Košický kraj riadi z tej istej budovy ako okres za socíku.
Autor: Ko/som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
