dieťaťu jednoducho prikážu, že musí to alebo ono urobiť. Uvedomujú si však, že tento prístup nie je celkom správny. Na druhej strane nevidia inú možnosť. Ako pedagóg som mal možnosť presvedčiť sa, že neposlušnosť detí sa odzrkadľuje aj v škole.
Neposlušnosť je zväčša prejavom nesprávnej výchovy, ako aj toho, že dieťa nemá vypracovaný denný program, alebo ak ho aj má, nikto nekontroluje jeho plnenie - z nedostatku záujmu alebo pedagogických znalostí rodičov. Okrem toho deti sú silnou individualitou, občas vo väčšej alebo menšej miere neposlúchajú, ak dospelí nevedia chápať ich individuálne osobitnosti.
Poslušnosť, disciplína nie sú cieľom všetkého výchovného úsilia, ale len jedným z prostriedkov výchovy. Pre deti nie je ľahké poslúchať, podriaďovať vlastnú vôľu vôli dospelého. Rady však poslúchnu, ak cítia, že ich rodičia majú radi. Deti neposlúchajú z dvoch príčin: buď im veľa dovolíme alebo sme veľmi prísni. Ak okrem toho rodičia nie sú jednotní v názore, čo dieťaťu povoliť a čo nie, určite vychovajú dieťa k neposlušnosti.
Dôsledkom rozporu autorít je vždy pokles disciplíny. Pre dieťa jestvuje len jedna autorita - autorita oboch rodičov. Jednou z príčin nedisciplinovanosti a neposlušnosti detí - ako som sa presvedčil - v školskom veku je často rozpor medzi autoritou domova a školy. Dieťa, ktorého iniciatívu obmedzujeme príkazmi a zákazmi, reaguje zvyčajne neposlušnosťou.
Rodič si má uvedomiť, že poslušnosť je predovšetkým výsledkom výchovy, ako aj to, že disciplinovanosť neznamená slepú poslušnosť, ale je jednou zo základných čŕt charakteru dieťaťa. Podľa konania rodičov dieťa pochopí, že každý človek musí plniť úlohy. To znamená, že ako rodičia chcú mať disciplinované deti, mali by byť dôslední predovšetkým voči sebe a prísni na seba, mali by dbať na správnosť vlastného konania.
Za najspoľahlivejšiu zbraň proti neposlušnosti považujeme dôslednosť. Rodičia by mali dôsledne dbať, aby deti správne a pravidelne plnili povinnosti. Je to dôležité najmä u detí predškolského veku. Samozrejme, nestačí len dávať úlohy, ale je potrebné ich plnenie aj kontrolovať. Deti dobre vycítia (poznajú) a veľmi ľahko vytušia, či daný príkaz má nejaký význam. Ak zistia, že rodičov veľmi nezaujíma, ako svoje povinnosti splnili, navyknú si príkazy neplniť. Veľmi účinným výchovným prostriedkom je osobný príklad rodičov, ktorý dieťa napodobňuje.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
