elektrických motorových jednotiek. Výrobnú zakázku získala Vagónka Studénka, o elektrickú časť sa postaral MEZ Vsetín.
Prvé štvorvozňové elektrické motorové jednotky EM 475.1 určené na trate elektifikované jednosmerným systémom sa do Košíc dostali v roku 1968. Boli vybavené spriahlami typu Scharfenberg, odporovou reguláciou a elektrodynamickou odporovou brzdou. V rokoch 1976 - 1977 došlo k ich nahradeniu modernejšími päťvozňovými jednotkami EM 488.0 s podobným usporiadaním, ale už s konvenčným ťažným a narážacím ústrojenstvom. Na oboch čelách jednotky sa nachádza elektrický vozeň radu EM 488.0, každý o výkone 1000 kW, takže celkový trvalý výkon je 2000 kW. Medzi elektrickými vozňami sú tri nemotorové vozne, ktoré majú rovnaké rozmery skrine ako elektrické, líšia sa iba v rázvore podvozkov. V elektrických vozňoch je priestranný batožinový oddiel, takže k dispozícii je iba 48 sedadiel, zatiaľ čo v nemotorových vozňoch je celkovo vždy 80 sedadiel. Hmotnosť jednotky v službe je 233 t, pri sediacimi cestujúcimi obsadenej jednotke je to už 265,2 t a hmotnosť plne obsadenej jednotky spolu so stojacími cestujúcimi sa pohybuje až na hranici 300 t. Jednotka má 336 miest na sedenie a 360 miest na státie. Pri celkovej dĺžke cez nárazníky 122,5 m je priemer najmenšieho prechádzaného oblúka 120 m.
Trate v okolí Bratislavy a Trnavy elektrifikované striedavým systémom sa prvých jednotiek SM 488.0 dočkali v roku 1969. Premiérovo sa pri nich uplatnila tyristorová trakčná regulácia. Zvláštnosťou bolo pomerne nezvyčajné využitie kĺbových hriadeľov pre spojenie medzi nápravami a trakčným motorom, zaveseným pozdĺžne pod vozňovou skriňou.
Jednotky EM 488.0 sa pred časom prečíslovali na rad 460 a SM 488.0 na rad 560. Kvôli značnej rozšírenosti a dlhoročnému využitiu sa tešia obľube i v radoch železničných modelárov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
