Dialóg k chudnutiu nevedie.
"Čo ste robili ráno?"
"Ráno som sa zobudila a na stolíku..."
"A? Čo bolo na stolíku?"
"Na stolíku sa na mňa usmievalo osem čokoládových trubičiek."
"A čo ste spravili?"
"Zjedla som ich."
"Ale to ste neurobili dobre."
"Nie."
"Aspoň ste potom steperovali?"
"Nie, ležala som v posteli ďalej."
"Čo na to povedala vaša váha?"
"Že som neschudla ani deko."
"A viete prečo?"
"Počúvajte ma, platím tisícky mesačne, aby som si písala taký stupídny dialóg?"
"Tento denníček vás má k chudnutiu motivovať a ja musím zistiť, kde sú vaše slabé stránky, prečo vlastne jete. Pretože sa priberá v hlave. Pokračujeme. Čo ste robili cez deň?"
"Cez deň som vydržala, ako ste mi poradili, na ovocí."
"To je výborné. Ktoré vám chutilo najviac?"
"Diňa, zjedla som päťkilovú červenú diňu, ale nie naraz, postupne."
"A ešte? Čo ste zjedli ešte?"
"Žltý melón, ale len trošku, takú malú polovičku."
"To je všetko?"
"No a zopár nektariniek. A strapček hrozna a kúsok banánu."
"Kúsok? Aký veľký kúsok?"
"Asi dva menšie."
"Dva?"
"Dva alebo tri, už si nepamätám."
"Viete, že s banánmi neschudnete."
"Viem, ale prešla som okolo grilovaných kurčiat a nevošla som dnu. Za odmenu som si kúpila strapec banánov."
"To je pozitívne, že ste ignorovali kurčatá. Mali ste potom lepšiu náladu?"
"Mala. Ale celý deň som na ne myslela."
"Na banány? To je skvelé!"
"Nie, na kurčatá."
"A čo ste si hovorili?"
"Že aké boli nádherné, s upečenou kožtičkou, so šťavnatým mäskom."
"Plné škodlivého tuku."
"Áno plné škodlivého tuku, ktorý však chutí báječne!"
"Vydržali ste na ovocí až do večera?"
"..."
"Vydržali, alebo nie?"
"Hm..."
"Čo, hm?"
"Hm, nie."
"Večer?"
"O pol dvanástej."
"Čo?"
"Vybrala som sa s košíčkom do mesta."
"Ako Maruška k dvanástim mesiačikom?"
"Mhm, ale nie po jahody."
"Po čo?"
"Na hranolky."
"Hranolky?"
"Reklama."
"Len hranolky?"
"S tatárkou. Práve kvoli nej som vyrazila."
"Veď ste mysleli celý deň na kurčatá."
"No, a vyvrcholilo to tatárkou."
"Kam ste išli?"
"Do Mc Donaldu, všetko bolo zavreté a tam sa dá prísť autom k okienku."
"Kúpili ste si len hranolky?"
"Nie."
"Čo ešte?"
"Mali tam taký nádherný nakreslený dvojitý burger, že som neodolala."
"Takže hranolky ste si nekúpili?"
"Aj."
"A?"
"A fishburger. Tatárka z neho na pútači stekala, prestala som sa ovládať."
"Viete, kde ste spravili chybu?"
"A keď som si spomenula na tú sladkú zmrzlinu, ktorá je sama osebe sladučká ako med a ešte vám k tomu dajú polevu, ja mám rada tú karamelovú, rozmýšľala som, či si ju nedať dvakrát, ale potom som si povedala, že stačí aj raz, aj mi to bolo ľúto neskôr a k tomu colu, veľkú, lebo k XL menu dávajú veľké hranolky a veľkú colu..."
Dialóg sa mení v zanietený monológ.
Ten však, ako iste vidíte, k chudnutiu ani náhodou viesť nemôže.
Autor: Peter B. DOKTOR
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
