tohto typu sa vinú ako nekonečná červená niť všetkými volebnými periódami. Ešte nikdy ale nebol klinický obraz choroby taký skľučujúci ako teraz. Deväť mesiacov po regulárnych voľbách a osem mesiacov po programovom vyhlásení vlády, ktoré hovorí o zachovaní pomerného volebného systému, sa z oblohy zniesla prietrž najnezmyselnejších nápadov.
Najprv ohúrila Tkáčova partia návrhom na dvojkomorový parlament so zmiešaným volebným systémom. Ide o takú kravinu, že škoda každého úderu do klávesnice - dve komory sa ako-tak osvedčujú v niektorých veľkých krajinách s mimoriadne zložitou spoločenskou, národnostnou či politickou štruktúrou. Pre Slovensko by to bola absolútne zbytočná komplikácia, keďže neexistuje žiadny reprezentatívny záujem, ktorý by si vynucoval takúto architektonickú prístavbu do existujúceho ústavného usporiadania. Pozri český Senát s väčšinovou voľbou - škoda slov.
Od Ľudovej únie prevzal štafetový kolík Ivan Saktor, ktorý oznámil "ambíciu iniciovať vo verejnosti takú atmosféru, že odbory sa ako prvé zapoja do iniciatívy predčasných volieb". Toto už nie je iba kravina, toto je transformácia odborov na politický subjekt za bieleho dňa. Ujasnime si jedno: Odbory majú jasne vymedzený operačný priestor - a veľmi široký - od tripartity cez kolektívne vyjednávanie, správne a dozorné rady, atď., až po dielenské výbory. Priamy skok do politiky, akým je vyvolávanie zmeny mocenských pomerov, je ďaleko za najvoľnejšou hranicou toho, čo si smú dovoliť. Nie je to protiústavné či protizákonné (prečo??), iba protisystémové; spolok, ktorý vyhlasuje, že "súčasné zloženie vlády nám nevyhovuje", už nie je odborová, ale politická organizácia. Vláda má svoj ústavný mandát, ktorého spochybnenie či napádanie náleží z podstaty veci len opozičným stranám. Zo zmeny skupenstva KOZ by sa teda mali vyvodiť konzekvencie - tá najlepšia by bola, ukončiť so Saktorom rokovania na tripartite. V zákone o tripartite predsa jasne stojí, že tzv. záujmy zamestnancov na nej reprezentujú odbory, nie opozičná politická strana. A ešte k tomu nezaregistrovaná...
Nebol by to Robert Fico, keby rozbehnutý týždeň nedokončil ako finišman štafety. Aby vytrumfoval každého, oprášil obe svoje chronické fikcie - predčasné voľby i zmenu volebného systému. A skĺbil do celku - nezmyselného. Jediná rozumná veta, ktorú vyslovil, znie, že "sa podarí zozbierať dostatočný počet podpisov" (pod petíciu, P.S.). To asi áno - ale nestačí. Jednoducho a jasne: Každý, kto si po novembri 2000 (Mečiarovo referendum - 20-percentná účasť) a nedávnom europlebiscite ešte myslí, že sa mu podarí dotiahnuť na akékoľvek ďalšie referendum 50% zapísaných voličov, je čistokrvný blázon. Patrí na liečenie a nie do politiky. Tu začíname: Keďže organizácia piateho zbytočného referenda by vytiahla z vrecák daňových poplatníkov okrúhlych 150 miliónov, každý iniciátor - nech sa volá Saktor alebo Fico - je nebezpečný protispoločenský živel.
Fico môže prosiť, "aby sme nepodceňovali kombináciu síl, ktoré sa teraz dávajú dohromady". Ale naozaj len prosiť - na viac nemá nárok. My totiž máme doma kalkulačky a ľahko si spočítame, že niet tej sily, ktorá by vyčarovala druhú cestu k predčasným voľbám - uznesením v NR SR. Tak veru; hoci sa "dávajú dohromady" už aj s Pavlom Ruskom (nedávna spoločná večera), aj tak na nutných 90 hlasov, ktoré treba na skrátenie volebného obdobia, nestačí ani celá opozícia spolu s ANO. O tom, že z SDKÚ, KDH a SMK nedostanú ani hlas, asi netreba pochybovať. O to aktuálnejšia je ale pochybnosť, či sa v priestore opozície a ANO nájde vôbec nejaký zlomok poslancov, ochotných skrátiť vlastný štvorročný mandát.
Takže tak. Ficovo zvolanie, že "dnes je myšlienka predčasných volieb absolútne reálna", má presne takú hodnotu, akú ukazuje analýza vyššie. Nulovú. Čiže rovnakú, ako záplava iných Ficových nezmyslov, ktoré je ťažšie tak rýchlo a efektne usvedčiť z úplnej straty súdnosti. Vzťahuje sa to aj na nápad s kombinovaným volebným systémom; v menšej miere ako Tkáčove dve parlamentné komory, ale tento model je pre SR tiež veľmi nevhodný.
Treba rozlíšiť niekoľko vecí. Je nesporné, že koalíciu rozložila ťažká vzťahová kríza. Nesporné tiež je, že v priestore SDKÚ-KDH-SMK neexistuje jednoznačne akceptovaný scenár, ako ju riešiť. Modelov vládnutia, ktoré by sa obišli ako bez zmien volebného či politického systému, tak aj bez Pavla Ruska, je však asi pol tucta. A všetky sú stokrát reálnejšie ako predčasné voľby. Tie, ešte aj keby vychádzali, by boli menšou tragédiou. Ničím lepším než to, čo máme dnes, totiž Slovensko aj tak nedisponuje. Najpresvedčivejší dôkaz podal včera - a po koľkýkrát už - Robert Fico.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
