"Rodičia na diaľku bývajú väčšinou ľudia, ktorí musia sami počítať"
Kým na Slovensku je adopcia na diaľku ešte len v plienkach, málo sa o nej hovorí, nenašli sa zatiaľ správni ľudia, ktorí by sa túto myšlienku snažili
Redakcia SME
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
presadiť. V Čechách táto činnosť chytila za srdce mladých i starších nadšencov. Ľudí s ochotou nezištne pomáhať aj cez tisíce kilometrov teší šťastný smiech detí s nádejou...
V Afrike chodí pravidelne do školy len časť detí školského veku. Predovšetkým chudoba je hlavnou príčinou toho, že veľká časť z nich nezíska ani základné vzdelanie. Absencia zdravotného a sociálneho poistenia zapríčiňuje, že sa rada detí celkom nevinne ocitne v situácii, ktorá im nedovoľuje rozvíjať ich prirodzené nadanie a schopnosti.
Nelson má šesť rokov a žije s rodičmi a bratom v Indii. Otec pracuje ako námezdný pracovník a jeho zárobok sotva pokryje základné potreby rodiny. Na chlapcovu školu nezvyšujú peniaze a hoci sú v Indii prvé štyri školské roky bezplatné väčšina miestnych škôl je na tak nízkej úrovni, že ani deti, ktoré ich môžu navštevovať, nezískajú ucelené vzdelanie. Základná školská dochádzka tu trvá dvanásť rokov. Osemročný Alex žije v Ugande. Jeho otec zomrel na AIDS. Teraz je Alexova matka vydaná tretíkrát, býva v tej istej dedine, avšak jej súčasný manžel si nepraje, aby s nimi Alex žil. Preto musí bývať u prarodičov, ktorých malý pozemok stačí ledva uživiť všetkých členov rodiny. V Ugande sa platí školné počas celej školskej dochádzky a keďže rodičia nemajú žiadne zamestnanie, nemôžu Alexa podporovať. Aj keď sú Nelson a Alex z dvoch rôznych krajín, ešte donedávna ich čakal osud podobný všetkým ľuďom bez vzdelania život v biede, doprevádzaný chorobami a hladom.
Projekt "Adopcia na diaľku" ich životný scenár, tak typický pre mnoho detí z rozvojových krajín, rázom zmenil. Dnes môžu obidvaja chlapci vďaka pomoci adoptívnych rodičov z Českej republiky chodiť do školy a získali tak nádej na lepší život. Tento projekt sa rozvinul v rámci aktivity Humanistického hnutia, ktoré vzniklo koncom 60-tych rokov v Argentíne a v súčasnosti je v ňom aktívne zapojených viac ako 170 000 ľudí z 80 krajín sveta, medzi nimi aj Česká republika. Projekt je zameraný na trvalú pomoc deťom, ktorým ich rodičia, či zákonní zástupcovia nedokážu poskytnúť základné vzdelanie ani dostatok potravy. Za finančný príspevok je im poskytnutá základná starostlivosť v ich miestnych podmienkach, deti tak neopúšťajú svoje zázemie, miestnu kultúru a zvyky. Humanistické hnutie má veľmi voľnú formu organizácie založenú na úplnej dobrovoľnosti, nezávislosti a samofinancovaní a jej aktivity zasahujú do všetkých sfér života osobnej, spoločenskej, kultúrnej, politickej či ekologickej. V Českej republike pôsobí hnutie od roku 1994 a v súčasnosti sa najviac rozvíjajú aktivity v rámci "Kampaně lidské podpory" v Keni a Guinei, ďalej tam pôsobí politické hnutie "Humanistická aliance", Komunikačné centrum "Narovinu" a Arcidiecézna charita Praha. Tieto centrá združujú ľudí rôznych vyznaní, rás a kultúr, rôznych vekových kategórii, ktorí si prajú vytvorenie ľudskejšieho sveta bez násilia, diskriminácie a zbytočného utrpenia a sú ochotní pre to niečo urobiť.
Kto každý si môže adoptovať dieťa v Afrike, či Ázii? "Rodičia na diaľku bývajú väčšinou ľudia, ktorí musia sami počítať," hovorí Marie Zemanová z Arcidiecéznej charity Praha. Najviac detí si adoptujú rodiny, ale aj študenti, dôchodcovia alebo tiež celé školy, škôlky, kancelárie a súkromné firmy, ktoré dieťaťu hradia školné, všetky učebné pomôcky a uniformu. Posielaním finančnej čiastky na tieto výdaje tak môže dosiahnuť aspoň minimum životných podmienok aké majú ostatné deti inde vo svete.
Komu je pomoc adresovaná? Pri výbere detí sa spolieha na sociálnych pracovníkov a učiteľov škôl, s ktorými humanistické centrá spolupracujú. Keďže oni najlepšie poznajú miestne pomery, schopnosti detí a ich rodinné zázemie spoločne s nimi sa rozhoduje, ktoré dieťa bude mať aj zo strany rodičov či príbuzných dostatočnú podporu, aby svoje vzdelanie úspešne dokončilo.
Koľko obnáša peňažný príspevok? Peniaze sa neposielajú rodine dieťaťa, ale priamo na účet školy, prípadne miestnym organizátorom, z toho osem percent ostáva združeniu na prevádzkové náklady. Príspevky sú dobrovoľné, adoptívny rodič sa k ničomu nezaväzuje a môže kedykoľvek svoje rozhodnutie zmeniť. V Keni, či Ugande vyjde ročný príspevok na dieťa okolo 7000,- Kč, pričom minimálne obdobie, na ktoré si ho možno adoptovať je 12 mesiacov. Uganda (22 miliónov obyvateľov) patrí medzi najmenej vyspelé krajiny sveta. Dôvodov je mnoho - od diktátorských režimov a vojen v nedávnej minulosti až po AIDS, na ktorý tu doposiaľ zomrelo 2 milióny ľudí. Vzdelanie je veľmi drahé (platí sa aj základná škola), preto je finančná podpora hoci len na jeden školský rok veľkou pomocou. Možnosti adopcie existujú aj v Indii - 4900,- Kč ročne na dieťa a v Litve, kde sa pomáha celej rodine a dohliada sa na to, aby z finančnej čiastky boli zabezpečené predovšetkým deti. "Adoptívna rodina" je pravidelne informovaná o tom, ako sa dieťaťu darí v škole, píšu si listy, vymieňajú fotografie a koncom školského roka dostáva potvrdenie o tom ako boli vynaložené peniaze, ktoré svojmu dieťaťu poslali.
Pohľad pracovníčky charity: "Adopcia na diaľku je jedna z najmodernejších foriem rozvojovej pomoci," hovorí Lenka Černá z Arcidiecéznej charity Praha, inak študentka VŠE. "Je to pomoc adresná, ktorá sa nerozplýva v neefektívnych investíciách. Podporuje vzdelanie a dáva šancu deťom, ktoré by inak nikdy nemohli do školy chodiť. Cieľom projektu je, aby si tí, ktorí získajú vzdelanie našli zamestnanie, aby sa v budúcnosti dokázali postarať o svoje deti a rozvojovú pomoc už nepotrebovali." Lenka žila rok v primitívnych podmienkach v ugandskej dedine, učila miestne deti a bola s nimi v dennodennom styku. To, čo videla okolo seba, ju natoľko ovplyvnilo, že sa pričinila o to, aby sa projekt Adopcia na diaľku rozvinul aj v Ugande. "Od januára 2001, odkedy projekt v Ugande beží, máme už tisícdvesto adoptívnych detí. Keď som sa tam v januári tohto roku bola pozrieť, nemohla som vôbec uveriť, aký tam nastal rozvoj, a to len vďaka tejto pomoci. Deti, ktoré najprv nechodili do školy a len tak prežívali, alebo museli tvrdo pracovať, mali vysvedčenia a všetky nosili školskú uniformu. Niektoré z nich predtým trpeli rôznymi chorobami a teraz boli zdravé. Vďaka peniazom adoptívnych rodičov sa dostali prvýkrát k lekárovi. Veľa z nich mi nadšene ukazovalo listy z Českej republiky... Pre celú dedinu to bola obrovská zmena."
Pohľad adoptívneho rodiča: "Páči sa mi, že to nieje len o materiálnych statkoch, že konkrétnemu dieťaťu platím vzdelanie, ale že s ním zároveň naviažem osobný vzťah," tvrdí psychológ Jeroným Klimeš, inak tiež Alexov adoptívny otec. "Ten "môj chlapec" nikdy neopustil svoju dedinu. Je odrezaný od sveta, pretože je sirota, ale vďaka listom jednak niekoho má, jednak sa naučí formulovať svoje myšlienky. Tým si buduje tiež sebavedomie. Ale aj moje deti z toho vzťahu získavajú. Aj keď sú ešte malé, Afrika už pre ne nieje len farebnou škvrnou na mape, ale miestom, kde žije náš Alex."
Pohľad dieťaťa - Daya Dharwadkar: "Moji drahí sponzori, list Vám prišiel od Vášho milujúceho dieťaťa Daye. Moja radosť je obrovská, a preto využívam túto príležitosť, aby som Vám napísala a veľmi pekne poďakovala. Spolu s členmi mojej rodiny s vďačnosťou ďakujeme Bohu za to, že ste ma prijali ako svoje sponzorské dieťa a tým mi zaistili Vašu kráľovskú pomoc." Ďalej píše o sebe, svojej rodine a list uzatvára: "Drahí sponzori, my všetci veľmi dychtíme dozvedieť sa tiež niečo o Vás. Dúfam, že napíšete, aby sme mohli poznať Vašu rodinu, Vašu prácu, Vašu zem a tak ďalej.
S veľkou láskou a končím svoje písanie a posielam pusu. Vaše milujúce dieťa Daya Dharwadkar."
Viac aktuálnych informácií o projekte Adopcia na diaľku nájdete na týchto www stránkach: www.adopceafrika.cz, www.humanisti.cz, www.ado.cz.
Autor: Maťa Gregorová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.