cieľom náletu bola totiž búrka a bombardér musel zmeniť smer. Sranda na hirošimskú tému však v tomto nevážnom filme nie je dôsledná: Pilot má vážne výčitky svedomia. Ak sa ani Zelenka nedokázal celkom oslobodiť od rokmi ustálenej predstavy o americkej atómovej avantúre, väčšina Slovákov bude sotva slobodnejšia.
SRo a STV roky - pri príležitosti výročia zničenia Hirošimy - vysielali spravodajské pseudomateriály o "spomienkach na obete", o japonských starčekoch a starenkách "s dlhodobými následkami" rádioaktívneho ožiarenia, o hazardérskej politike USA, ktorou sa spustili "preteky v jadrovom zbrojení". Slovom za peniaze daňových poplatníkov ohlupovali (daňových poplatníkov).
Jeden komentár v Korzári iste nespláchne dlhoročný brainwashing komunistickej propagandy, ale za pokus to stojí. Zvrhnutie atómovej bomby na Hirošimu bolo aktom vrcholného milosrdenstva! Znamenalo záchranu miliónov životov: amerických, austrálskych, britských, ruských - a japonských. Všetka česť prezidentovi Trumanovi, ktorý mal morálnu silu vydať príslušný rozkaz! Toto nie je snaha zaujať vás v uhorkovej sezóne; toto je fakt.
Vojenská situácia bola v Ázii začiatkom augusta 1945 takáto: Japonci sa na všetkých frontoch zubami-nechtami bránili a len pomaly ustupovali; za posledné tri roky oslobodili Austrálčania Papuu-Novú Guineu, Briti Barmu a Američania Guadalcanal, Guam, niektoré menšie ostrovy v Tichom oceáne a Filipíny (bitka o Manilu bola druhou najväčšou bitkou druhej svetovej vojny - po bitke o Stalingrad). Propagandisticky (a pre získanie leteckej prevahy) malo význam aj dobytie maličkej Okinawy v apríli 1945; to už bolo materské japonské územie. Takýmto tempom by vojna v Tichomorí trvala ešte mesiace, v horšom prípade rok-dva. Japonsko totiž stále ovládalo: Kóreu, Mandžusko (severovýchodnú polovicu Číny), Tchaj-wan, Hong-Kong, celú Indočínu - Vietnam, Laos, Kambodžu, Thajsko, Malajziu, Singapur - a až na severnú časť Bornea prakticky celú dnešnú Indonéziu. Skúste si predstaviť, čo by pre priebeh vojny znamenali tie obrovské priestory v spojení s japonskou kamikadze mentalitou - to by pre amerických G.I.s nebola prechádzka.
V tejto situácii rozkázal Harry Truman zaútočiť atómovými zbraňami. Účelom útoku na Hirošimu bolo vyvolať šok a definitívne zlomiť odpor japonských ozbrojených síl a ich velenia. Bomba zničila 80% mesta. Bezprostredne zahynulo asi stotisíc ľudí.
Pár dní sa nič nedialo. V japonskom generálnom štábe sa iba čudovali, že sa nemôžu dovolať do Hirošimy. Nasledovalo zhodenie atómovej bomby na Nagasaki a až potom sa generalita išla presvedčiť na vlastné oči, ako to vyzerá. Ku cti jej slúži, že si priznala: S protivníkom, ktorý dokáže jednou bombou zničiť celé mesto, nemožno ďalej viesť vojnu. (Spomeňme na okraj veľký bluf: Američania v tej chvíli tretiu bombu vôbec nemali; jej skonštruovanie by nebolo otázkou dní.)
14.augusta 1945 vystúpil v japonskom rozhlase cisár Hirohito a vyhlásil bezpodmienečnú kapituláciu Japonska. Japonci vtedy počuli svojho cisára prvýkrát: božskej persóne sa nepatrilo hovoriť do mikrofónu. Aj v prípade Hirohita išlo o heroický čin: Nikto nie je rád poslom zlých správ, ak ním nemusí byť - a cisár z princípu nič nemusel. Vzhľadom na hierarchickú organizáciu japonskej spoločnosti však bolo dôležité, že to urobil. Zloženie zbraní a vstup americkej armády na hlavné japonské ostrovy prebehol bez väčších incidentov.
Hirošima - yes!
Autor: Martin KLEIN
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
