tenké panely uniká z bytov do "vesmíru" množstvo tepla (ktoré samozrejme majiteľ bytu musí zaplatiť), v letných horúčavách sa zase páľava poľahky opačným smerom dostane do bytov, v ktorých sa potom nedá poriadne vydržať ani cez deň ani v noci. Stačí ale na prechádzke v meste zájsť do starého kostola a hneď máme pocit, ako keby sme sa ocitli v klimatizovanom priestore (no, pri terajších horúčavách, to už tak celkom nie je). Hrubé kamenné steny majú totiž dobré izolačné vlastnosti, ale aj veľkú tepelnú kapacitu. Povedané inak, kamenné múry sú zvonku schopné naabsorbovať veľké množstvo tepla bez toho, aby sa výraznejšie prehriali, takže len malá časť tepla sa dostáva do vnútra budovy. Tenké steny našich panelákov však majú veľmi malú absorpčnú schopnosť, a preto sa veľmi rýchlo prehrejú. Riešenie tohto problému ponúkajú výskumní pracovníci Fraunhoferovho ústavu solárnych energetických systémov. Tí v spolupráci s odborníkmi z niekoľkých firiem vyvinuli novú triedu stavebných materiálov, ktoré by mali podstatne znížiť prehrievanie interiéru budov za letných horúčav. Aký je to materiál? Ide vlastne o akúsi špeciálnu omietku, ktorá obsahuje veľké množstvo malých guličiek, naplnených parafínom. Parafín je schopný uchovávať tepelnú energiu prostredníctvom reverzibilného procesu, ktorý má jednoduchý fyzikálny základ. Možno si to ešte zo školy pamätáte, možno nie, ale faktom je, že ak nejaká látka mení skupenstvo (napríklad topí sa, alebo naopak, tuhne), absorbuje alebo uvoľňuje teplo. Za letných horúčav sa parafín v mikroguličkách roztápa, pričom na tento proces topenia sa spotrebuje značné množstvo tepla, pričom teplota parafínu sa prakticky nezmení. Keď teplota poklesne (napríklad v noci), parafín začína tuhnúť, pričom uvoľňuje teplo, ktoré do seba pri topení "nabral". Parafín je jediným materiálom s fázovou zmenou (tou je práve topenie alebo tuhnutie), ktorý je vhodný na použitie s omietkami. Teplotu topenia parafínu možno podľa potreby "nastaviť" v rozmedzí od približne 10° C do 90° C. Aby parafín neinteragoval s konštrukčným materiálom, je zapuzdrený do tenkých plastových guličiek. Do omietky sa tento parafínový materiál pridáva v pomere 1:3 a táto zmes sa na stenu nanáša obvyklým spôsobom. Vrstva takejto parafínovej omietky, ktorá má hrúbku len 6 mm, je schopná naakumulovať rovnaké množstvo tepla ako stena z tehál. Cez deň naakumulované teplo sa v noci, keď parafín tuhne, opäť odovzdá do okolia. Interiér budovy, ktorej vonkajšia strana je pokrytá inovatívnou omietkou, je cez deň oveľa chladnejší ako interiér budovy bez takejto omietky. O tom, že pracovníci spomenutého ústavu sú presvedčení o účinnosti svojho produktu, hádam najlepšie svedčí to, že novou omietkou je pokrytá nová budova ústavu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
