Mikuláša Džupinu, Užhorodská 13, Košice. K výhre blahoželáme.
Obec Pozdišovce, ktorá je písomne doložená z roku 1315, bola sídlom panstva, ktorému patrilo sedem dedín. Obec daroval kráľ Karol Róbert Mičkovi z rodu Ákosovcov. V roku 1322 bola táto donácia potvrdená. V roku 1365 sa spomína v Pozdišovciach aj hrad. Tento v roku 1403 spolu s otcom dostali štyria zemania, časť obce však zostala kráľovským majetkom. Od roku 1640 patrila ďalšiemu rodu - Szirmayovcom - a to až do zrušenia poddanstva.
Územie, kde sa nachádzajú Pozdišovce, bolo osídlené dávno pred ich vznikom, o čom svedčia archeologické nálezy bronzových mečov litovského typu z mladšej doby bronzovej. Z roku 1415 je písomne dokumentovaná hrnčiarska a kachliarska výroba a to nielen pre vlastnú potrebu hrnčiarov, ale aj pre trh. Vznikol tu dokonca hrnčiarsky cech (1743) podľa vzoru iných dedinských cechov. Okrem hrnčiarskej výroby pre domácnosti - riad na varenie, pečenie, stolovanie, rôzne džbány na vodu, mlieko, napájadlá pre hydinu, patrila k práci tamojších majstrov aj výroba kachieľ a stavba pecí. Hrnčiarstvo v Pozdišovciach aj inde v období cechov bolo jediným odborom, kde výroba nekvalifikovaných ľudových remeselníkov dosiahla väčšie rozmery a význam.
Pozdišovskí obyvatelia bývali koncom 19. storočia v typických hlinených domoch, omazaných a obielených, s maštaľou pod slamenou strechou. Stodola oddeľovala dom od záhumnia a komora sa v hrnčiarskych domoch zmenila na hrnčiarsku dielňu. Za ňou pod spoločnou strechou bola vlastná komora a maštaľ. Na záhumní stála homoľovitá hrnčiarska pec - často spoločná pre niekoľko rodín. Hrnčiari uskladňovali hlinu v šope pri stodole v prvej polovici 20. storočia sa stavali trojpriestorové murované domy s tzv. zadnou izbou, po druhej svetovej vojne - po roku 1945 - domy so štvorcovým pôdorysom aj v tvare "L" s letnou kuchyňou na dvore. Po vzniku JRD si pozdišovské dvory premenili na záhrady.
Centrum obce tvoril kostol a kaštieľ. Kaštieľ - pôvodne neskororenesančný z roku 1648, neskôr dvakrát prestavaný - počas vzbury v r. 1697 miestni obyvatelia úplne vyplienili. Po roku 1948 ho upravili pre účely Hnčiarskeho družstva. V obci sú dva kostoly - jeden pôvodne ako gotický, v 18. storočí zbarokizovaný, s náhrobnými doskami a epitafmi z rokov 1723, 1733 a 1776. Z konca 17. storočia pochádzajú bohoslužobné nádoby. Druhý kostol postavili v rokoch 1940 - 1942 podľa barokovo-klasicistických stavieb východného Slovenska z poslednej tretiny 18. storočia.
O Pozdišovskej keramike, jej výrobcoch a o histórii hrnčiarstva vzniklo niekoľko publikácií, v Pozdišovciach vznikla aj zbierka piesní a tancov A. Szirmayovej-Keczerovej, jedna z najvzácnejších pamiatok slovenskej hudby zo začiatku 18. storočia.
V súvislosti s Pozdišovcami treba spomenúť "pozdišovskú formáciu", ktorá predstavuje sladkovodné ílové a štrkové súvrstvie - v ňom keramická a tehliarska surovina pre miestnych hrnčiarov.
Do utorka, 12. augusta posielajte odpovede na fotohádanku číslo 79: Ako sa volá lokalita, kde je televízny vysielač a v ktorej sa nachádzajú náleziská opálu a bývalé bane, v ktorých ho dolovali.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
