dolina. Nachádza sa v severozápadnej časti slovenských Vysokých Tatier, bezprostredne pri hranici s Poľskom.
Temnosmrečianska dolina, alebo Temné Smrečiny, je vlastne pravostrannou odnožou hornej časti známej a mohutnej Kôprovej doliny. Tá sa v hornej časti člení na Kobyliu, Hlinskú a práve Temnosmrečiansku dolinu. Jej dĺžka nedosahuje ani štyri kilometre, je však mimoriadne zaujímavá z geomorfologického a hydrologického hľadiska.
Južné ohraničenie Temných Smrečín od Hlinskej doliny tvorí hrebeň Prostredného chrbátu, ktorý sa končí na významnom turistickom bode - Kôprovskom štíte (2 363 m). Z neho vybieha hrebeň, ohraničujúci Temné Smrečiny na východe. Smeruje cez Temnosmrečianske sedlo na Čubrinu (2 378 m), významný uzol hlavného tatranského hrebeňa. Po ňom vedie aj ohraničenie Temnosmrečianskej doliny zo severozápadu cez Chalubinského vráta (2 029 m) na Hrubý štít (2 172 m) na Čiernu lávku. Hrebeň potom ďalej pokračuje nad Kobyliou dolinou.
Ako sme už spomínali Temnosmrečianska dolina je pomerne členitá, jej najvyššiu etáž tvorí Piargova dolinka. Do nižšej, centrálnej etáže spadá vyše stometrový, strmý sutinový svah. Pod ním leží Vyšné Temnosmrečianske pleso v nadmornsje výške 1 716 m. Jeho rozloha činí 5,5 ha, maximálna hĺbka je až 20 metrov, dĺžka 408 a šírka 195 m. Povrchový odtok je prvou časťou
Temnosmrečianskeho potoka. Ten prekonáva niekoľkými zákrutami a kaskádami prevýšenie a vteká do Nižného Temnosmrečianskeho plesa. Toto v poradí tretie najväčšie pleso na slovenskej stane Tatier má plochu 12 ha, maximálnu hĺbku takmer 38 metrov. Dĺžka plesa je 525 a šírka 360 m.
K Nižnému Temnosmrečianskemu plesu sa viaže niekľoko zaujímavostí. Jeho hĺbku sa pokúšal zmerať už v roku 1750 z člna liptovský zeman Juraj Pongrác. Na dno však nedočiahol a tak sa utvrdil vo vtedy popolárnej teórii, že ttarasnké plesá sú prepojené s morom. Túto bizarnú teóriu prišiel v roku 1751 skúmať aj Jakub Buchholtz, ktorý chcel sledovať na hladine vplyvy a prejavy prílivu a odlivu. Keď však za dva dni nič nezistil, teória dostala vážne trhliny.
Veľmi atraktívnou časťou Temných Smrečín je ich dolinný prah pod Nižným Temnosmrečianskym plesom. Jeho takmer 200-metrovú výšku, spadajúcu smerom ku Kôprovej doline, prekonáva Temnosmrečiansky potok Vajanského vodopádom, ktorý má výšku okolo 50 metrov. V najnižšom poschodí doliny sa do Temnosmrečianskeho potoka vlieva Kobylí potok. Od tohto sútoku sa na dne doliny rozprestiera niekoľko rašelinísk s porastami vlhkomilnej flóry.
Na okraji tejto zamokrenej panvy na rastie hustejší porast starého smrekového lesa, ktorý bol v minulosti dôvodom na pomenovanie doliny Temnými Smrečinami. Tiahne sa až po sútok Temnosmrečianskeho a zľava pritekajúceho Hlinského potoka, kde sa začína samotná Kôprová dolina.
BEDEKER:
Prístup: Dostať sa k ústiu Temných Smrečín je pomerne zdĺhavým podujatím. Modro značený chodník vedie z Troch Studničiek (1 140 m) po celej dĺžke Kôprovej doliny až k sútoku s Hlinským potokom (3 h). Ďalej pokračuje zelená značka na rázcestie pod Temnými Smrečinami (1 490 m, 3 a 1/4 h). Tu po červenej značke okolo Vajanského vodopádu výstup cez dolinný prah až k Nižnému Temnosmrečianskemu plesu (1 674 m, 4 a 1/4 h), kde sa výstup končí. Návrat po červenej, z rázcestia pod Temnými Smrečinami možnosť prechodu po zelenej do Tichej doliny, od sútoku s Hlinským potokom možno po modrej prejsť Hlinskú dolinu, Vyšné Kôprovské sedlo a Mengusovskou dolinou prísť až na Popradské pleso (4 a 1/4 h).
Zaujímavosti okolia: Kôprová dolina, Hlinská dolina, Kobylia dolina, sedlo Závory (1 879 m), Hladké sedlo (1 993 m), Vyšné Kôprovské sedlo (2 180 m), Kôprovský štít (2 363 m), Mengusovská dolina, Veľké Hincovo pleso
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
