1. Existuje udalosť, jav alebo vec, ktorú si dodnes nedokážete vysvetliť?

"Pre mňa je predovšetkým nepochopiteľný jav - týka sa to mnohých ľudí aj niektorých politikov, že nemajú nikdy dosť. Niekedy už nie je rozdiel, že čo si človek môže kúpiť za 500 miliónov a nemôže kúpiť za 400 miliónov. Je to určitá mánia zhŕňania peňazí. Mne stačí čiastka, ktorá dokáže uspokojiť moje základné životné potreby, nemám žiadnu excentrickú vášeň. Som síce poslancom Národnej rady, ale je rozdiel oproti mojim príjmom predtým. Rozhodne mi však financie postačujú."

2. Ak by ste sa mohli prevteliť, kým alebo čím by ste chceli byť v budúcom živote?

"V ľudskej koži som úplne spokojný. Možno by som si vymenil povolanie. Možno by som skúsil niečo iné. Bohémska forma života pre mňa síce vhodná nie je, ale aby som to odľahčil, tak možno by som si zrealizoval nejaké svoje detské sny, napríklad letecké. Zaujímavosti adrenalínového charakteru. Za toto by som vymenil pokojnú prácu advokáta."

3. Kto a kedy za vás ťahal horúce gaštany z ohňa?

"Žiaľ, po väčšine sám. Vyrastal som sám, aj všetky 'průšvihy' som si vylízal sám. Ale našťastie som nikdy nejaký extrémny nemal. Tvrdím však, že božie mlyny melú pomaly a každému sa všetko vráti. Už sa to aj začalo vracať ľuďom, čo sa ma pokúsili namočiť do nejakého problému. V živote sa všetko vyrieši samo s neuveriteľnou eleganciou. Dám príklad. Keď som bol na strednej škole, vládol komunistický režim, viacerých aj môjho triedneho provokovali moje tričká i dlhšie vlasy. Vznikli ostré výstupy, dokonca sa mi snažil pomstiť cestou známok. Tiež mi oznámil, že skončím pri vykladaní kontajnerov v bratislavskom prístave. Uplynulo päť rokov a ja som na tej škole učil. V momente, ako ma škola prijala do zamestnania, môj bývalý triedny dal s dlhým nosom výpoveď. Skrátka túto vojnu prehral."

4. Čo vám sudičky zabudli dať do vienka?

"Väčšiu koordináciu pohybov. Zásadne do všetkého strkám, búcham, zhadzujem. Som príliš nervózny typ. Naposledy v jednej televíznej relácii sa mi podarilo rozkopnúť diskusný stôl. No nesťažujem sa. Mám všetko, čo k životu potrebujem. Chlap našťastie nemusí byť nejako extrémne fyzicky vyzerajúci. Stačí, že ma vyhlásili za najsexi poslanca. Je to ako jednooký medzi slepými... Takéto vyhlásenie je super pre obyvateľov, lebo treba sa na politikoch smiať. Plakať s nimi je podstatne horšie. Povedal by som, že keď voliči uvidia predmet svojej voľby naživo, prudko oľutujú svoju voľbu. Ako keď sa pýtajú troch dážďoviek, že ktorá z nich sa najviac podobá na kobru..."

5. Kedy ste mali zo seba najlepší pocit?

"Takáto situácia ešte neprišla. Možno v šiestich rokoch, keď som dal svoj prvý futbalový gól. Myslel som si, že mi začína hviezdna kariéra Maradonnu. Ale prvý bozk mi bohužiaľ nevyšiel tak dobre ako prvý gól."

6. Čo vás otravuje?

"Ľudská závisť, alebo presnejšie egoizmus. Je v tom aj slabá dávka sebakritiky. Niektorí ľudia sa rozhodli, že sú najlepší na svete a nikdy nepripúšťajú argumenty. Funguje u nich bohorovnosť. A zahľadenosť do seba je jedna z najnebezpečnejších vlastností človeka, ktorú môže mať, lebo potom nevidí po čom šľape. Sám som emotívne založený človek, som Býk a ešte krížený Balkánec. Toto mi často spôsobuje problémy, musím sa veľmi ovládať, aby som v takýchto situáciách emotívne nevybuchol."

7. Kedy ste zažili najväčšie prekvapenie?

"Bolo to vtedy, keď moja prvá priateľka so mnou chcela chodiť. Bol som tretiak na strednej škole a mal som zhruba výšku 160 centimetrov. Tým pádom bola odo mňa podstatne vyššia. Vedomí si svojho handicapu som bol presvedčený, že nie je možné, aby som nejaké dievča zbalil. A ona prejavila súhlas. Bolo to pre mňa také šokujúce, že som sa najbližšie tri dni s ňou nestretol. Teda frajerky som v začiatkoch neoslovoval výškou, ale všetky tvrdili, že som sa vedel vykecať. Všetky priateľky, ktoré som mal, som musel k vzťahu so mnou ukecať. Konečne, jazykom som sa živil. Stále však svoje znalosti v tomto smere považujem za nedokonalé. A teraz vážne. Za najväčšie prekvapenie svojho života považujem to, že ma prijali na vysokú školu. Dostať sa na Právnickú fakultu v tom čase nebolo jednoduchou záležitosťou."

8. Načo by ste sa nikdy nedali nahovoriť?

"(Dlhé ticho) ...no, myslím že by som sa nikdy nenechal nahovoriť na ešte závažnejšiu politickú kariéru. Tá pozícia, ktorú som dosiahol je absolútne dostačujúca. Lebo je samovraždou pracovať na úrovni ministrov, hoci na strane druhej platí aj to, že nikdy nehovor nikdy... Nikdy by som sa však nenechal nahovoriť na rôzne zoskoky, horolezectvo a určitý rešpekt mám aj pred potápaním. A určite by som neskúšal niektoré veci v sexuálnej oblasti."

9. Zažili ste situáciu keď vám zostal rozum stáť?

"Zažil. Keď sa niekto pokúša pravdu otočiť naruby a keď potom nemá problém pred mnohotisícovým davom hovoriť stopercentnú lož. Týka sa to dnes mnohých vládnych politikov, aj Vladimír Mečiar disponoval touto vlastnosťou. Veď napríklad presvedčoval, že vlastniť 51 percent v spoločnosti nie je majorita."

10. Čo vám vždy robí obrovskú radosť?

"Atmosféra jarných dní. Človeku sa na jar zapaľujú lýtka. Na mňa to pôsobí rovnakým spôsobom. Do katalógu trestných činov by mali zaviesť nosenie krátkych sukní. Lebo je to strašne provokatívne. Človek je v tomto čase plný emócií. Vtedy sa zabúdam a vyberiem sa na prechádzku. Keby som ju mal prirovnať k prešovským pomerom, tak by končila vo Veľkom Šariši."

11. Máte na niečo obe ruky ľavé?

"Na niektoré práce, ktoré radi robia ženy. Napríklad umývať riad. Keďže som však bol dlho odkázaný sám na seba, tak musím priznať, že žehlenie košieľ mi spôsobuje nekonečný relax. Iné domáce práce však doslova nenávidím. Vysávanie nenávidím. Rovnako by som si dnes netrúfol ani opravovať auto, hoci mám strojárske vzdelanie. A určite by som nezasahoval ani do nijakých chemických zlúčenín. Od hladu by som však nezomrel. Svojim spôsobom som krčmár. Aj keď niekedy tie praženice, čo chystám, majú divné príchute."

12. Kedy ste mali chuť prepadnúť sa pod zem?

"Zakaždým, keď nejakým omylom sa v televízii dáva relácia, v ktorej vystupujem. A ja omylom som ten televízor zapol. V politických reláciách je totiž človek prinútený reagovať veľmi rýchlo a problém je v tom, že mňa potom keď som v kľude napadajú veci, ktoré som mal povedať, alebo čo lepšie som mohol povedať. A tiež mi nevyhovuje a nesedí poloha agresívnej diskusie - a radšej by som sa prepadol pod zem. Mám radšej zo svojej strany jasné položené argumenty."

13. Kedy ste prestali byť dieťaťom?

"Nestalo sa tak dodnes. Skutočne som ešte v hlbokom vývoji. Myslím si, že potrebujem veľa skúseností. Je možno aj dobré, že muž sa nikdy dospelým nestane. V konečnom dôsledku, čo by potom robili ženy s nami? Je to aj o tom, že deťom sa niekedy ich záľuby ospravedlnia. A ja napríklad, keď si sadnem na motorku, niekedy zabúdam, že sa treba správať korektne a slušne.

Motorky mám dve. Mám harley, ale aj takú na adrenalínový druh športu. Je to taký silný bigbike s obsahom 1300 a zrýchli na 100 kilometrov za 2,9 sekundy. Na motorke mám prejazdenú veľkú časť Európy - urobiť tisíc kilometrov na motorke nie je veľký problém. Plánujem motorke venovať aj toto leto a myslím, že to budú Čechy."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.