Sedem dní, ktorý vyšiel v roku 2 000, oslovuje všetky citlivé a romantické duše bez rozdielu veku. Stálica v populárnej hudbe, ktorá má korene na východe Slovenska, obhajuje farby tohto kúta republiky v Bratislave už nejaký ten rok. Napriek tomu, že si za svoj domov krátko po skončení strednej školy vybrala hlavné mesto čo jej dopomohlo k splneniu speváckeho sna - nezabúda ani na rodný Stropkov. "Mám tam mamu, brata s rodinou, príbuzných a priateľov, trávime tam takmer každé Vianoce, Veľkú noc a letné prázdniny," priznala sa ku svojmu vzťahu k rodisku.
Nikdy ste neoľutovali osudový krok vo vašom živote - opustiť rodný východ a prísť do Bratislavy?
"Splnil sa mi detský sen. Ako 5-ročná som si totiž vysnila, že budem speváčkou. Som šťastný človek a nikdy neľutujem, že som veľmi mladá opustila východ a zázemie doma. To, že som sa odhodlala zbaliť tašku a prísť s päťstokorunáčkou do Bratislavy, hodnotím s odstupom času ako veľmi správny krok. Stretla som rôznych ľudí, aj takých, ktorí sa mi obrátili chrbtom. V prvom rade však spomínam na tých, ktorí ma ako speváčku objavili a pomohli mi."
Hovoríte, že sa vám splnil detský sen. Preslávil vás hit Maznáčik. Maznal sa teda život s vami?
"Ani nie. Myslím si, že moja cesta ku spievaniu nebola taká jednoduchá, ako by sa možno javilo. Človek totiž musí v živote robiť aj mnohé kompromisy a veľakrát začínať úplne od začiatku".
Na určitý čas ste opustili hudobnú scénu. Bolo to ťažké rozhodnutie dať prednosť rodine a dieťaťu pred popularitou a kariérou?
"Nepociťujem to ako odchod z hudobnej scény. Jednoducho povedané, potrebovala som pauzu. V roku 1994 mi vyšiel Modrý album, potom prišlo materstvo. Vrátila som sa a medzitým som už aj nahrala dve platne. Nikdy som tento krok neľutovala. Moja prestávka súvisela s materstvom. Nič lepšie som v živote nemohla urobiť ako mať dieťa."
Prezradíte našim čitateľom niečo viac o vašom synovi? Ide vo vašich hudobných šľapajach?
"Má sedem rokov, ide do školy, čiže čaká nás september. Chodí síce do prípravky v hudobnej škole, ale zatiaľ sa nedá s istotou povedať, že ide v mojich šľapajach. Hudbu má rád, počúva svojich obľúbených interpretov, ktorých si púšťa neustále dookola."
Dá sa zladiť spevácka kariéra s úlohou matky?
"Dá sa to aj keď veľmi ťažko. Spievanie znamená totiž hlavne cestovanie. Mám dobrého manžela, opatrovateľku, pomáhajú aj švagriná , či svokra. Adam je však už teraz veľký aj pomerne samostatný. Prvé dva - tri roky po jeho narodení som však účinkovala veľmi málo, nakoľko to pre mňa bolo veľmi stresujúce.
Mali ste možnosť spoznať socialistickú hudobnú scénu a porevolučnú. Môžete s odstupom času porovnávať?
"Ťažko porovnávať. V niečom to možno bolo ľahšie, myslím napríklad konkurenciu svetovej scény, ale bola tu zas cenzúra, muzikanti museli robiť každý rok prehrávky o svojej spôsobilosti účinkovať. Takže napríklad text o preťatí žíl by absolútne nemal šancu. No a čo sa týka hudobných nástrojov, to by vám muzikanti vedeli rozprávať, ako pokútne sa prevážalo cez hranice atď. Dnes je to uvoľnené, každý si môže hrať, čo chce, nahrať cédečko vo vlastnej réžii. Myslím, že v tom je ten najväčší rozdiel. Ale konkurencia je omnoho väčšia a dnes to tiež nie je vôbec jednoduché. Nezávidím túto situáciu mladým, začínajúcim spevákom a kapelám."
Sledujete pohyb na súčasnej scéne populárnej hudby? Ako hodnotíte vaše nové kolegyne?
"Samozrejme je tu veľa nových tvári, výborní speváci. Teším sa z tohto, je to podľa mňa správne. Všetko má totiž napredovať vpred. Páči sa mi napríklad Katka Knechtová, Janka Kirschnerová, Misha.
Majú svoju tvár."
V minulosti ste si spolu s Petrom Nagyom a Vašom Patejdlom získali najmladších poslucháčov platňou pre deti. Myslíte aj dnes práve na detských fanúšikov?
"Vždy, keď sa stretneme s Petrom a Vašom, tak si povieme, že by sme mohli nahrať aj dvojku. Záleží to však na nich, sú autormi pesničiek.
V roku 1996 mi však vyšla platňa Išla myška briežkom, určená pre menšie deti. Bol to výsledok spolupráce s Lacom Lučeničom (bývalý člen skupiny Modus, neskôr Limit - poz. redakcie). Táto téma to sú otvorené dvere. Ja sama totiž nekomponujem a čakám na zaujímavú ponuku. Takže nie je vylúčené, že naspievam aj piesne pre deti."
Ako ste spomínali, ste interpretkou piesní, autorsky sa na nich nepodieľate. Nepociťujete to ako mínus? Dokážu vás autori správne odhadnúť, vašu spevácku osobnosť?
"Je to pocitová záležitosť. Aj keď som síce pár vecí skomponovala, myslím si, že nemám na to danosť, takže sa spolieham na pár ľudí, ktorí pre mňa napíšu tú správnu pieseň. Rozoznať to, či sú horšie alebo lepšie, to je vec pocitu. Ja sa totiž stále pri výbere piesne riadim práve srdcom. Ak sa mi pieseň zapáči, tak si ju vezmem. Je to však o to ťažšie pri tvorbe albumu. Je to zbierka rôznych piesní od rôznych ľudí a vybrať z tridsiatich dvanásť správnych je naozaj ťažké."
Posledné CD Sedem dní - to sú poväčšine jemné pomalé piesne pre citlivé duše. Pokladáte sa za romantičku?
"Ťažko povedať. Občas viac, inokedy menej. Niekedy som však určite ťažká realistka. V tomto povolaní to ani inak nejde."
Vaše pôvodné povolanie súvisí s módou. Spájate vaše znalosti s tejto oblasti so spevom?
"V začiatkoch speváckej kariéry mi to veľmi pomohlo. Navrhovala som kostýmy, šila som ich. Bolo to pre mňa zaujímavé, chcela som byť originálna a aj peňazí nebolo nazvyš. Chudobná však bola ponuka aj v jednotlivých obchodoch. Dnes je situácia úplne iná. V obchodoch je prebytok a svoje pôvodné povolanie nevyužívam. Móda je bokom. Neviem, raz možno príde čas, keď sa ku svojmu povolaniu vrátim."
Je čas letných dovoleniek. Kam sa chystáte oddychovať?
"Cestujeme do Grécka. Konkrétne na Krétu. Dovolenky si vyberáme hlavne kvôli synovi, pretože je alergik. Inak letné dovolenky si užívam s potešením. Som vyslovene slnečný typ, nemám rada jeseň a pľušte, ak by stále svietilo slnko, nevadilo by mi to."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
