Yorku, na ktorom tiež ostro kritizoval politiku prezidenta Georgea W. Busha.
Terčom kritiky Bushovho protikandidáta z posledných sporných volieb v roku 2000 sa stala najmä vojna v Iraku. Tú podľa neho odôvodnili argumentmi, ktoré sa preukázateľne ukázali byť nesprávnymi. Gore uviedol ako príklad údajnú podporu Usámu bin Ládina, ako aj tvrdenie, že Saddám Husajn poskytol vodcovi teroristov zbrane hromadného ničenia. Vojenský zásah teda nemal žiaden dopad na al-Káidu až na to, že jej dal podnet v úsilí verbovať nových členov.
Gore republikánskemu prezidentovi vyčítal aj neistú ekonomickú situáciu a postup v oblasti životného prostredia i ďalších otázkach ako pokračujúce straty pracovných miest a rekordný rozpočtový deficit, ktorý nazval "vynárajúcou sa fiškálnou katastrofou". "Smer, ktorým je naša krajina vedená, ma hlboko znepokojuje - nielen v Iraku, ale aj tu doma v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej politike," vyhlásil Gore na stretnutí ľavicovo naklonenej skupiny MoveOn.org.
Niekdajší viceprezident, ktorý v súčasnosti pracuje pre investičnú firmu, sa pochvalne vyjadril na adresu deviatich demokratov súperiacich o volebnú nomináciu svojej strany. Dodal však, že sa k nim nepridá. V oblasti klimatických zmien Gore Busha obvinil z nesprávneho konania a selektívneho využívania "najlepších dostupných údajov" spôsobom, ktorý odráža použitie diskutabilných spravodajských informácií pred vojnou v Iraku. Bushova vláda odmietla Kjótsky protokol o znížení emisií skleníkových plynov a "snažila sa chrániť ropný a uhliarsky priemysel pred akýmikoľvek obmedzeniami", tvrdí Gore. Hlavnou príčinou globálneho otepľovania je však podľa neho práve "závislosť našej civilizácie na spaľovaní obrovských množstiev uhlíkových palív". Bush poslal amerických vojakov do Perzského zálivu do "druhej vojny za tucet rokov - prinajmenšom čiastočne kvôli zaisteniu toho, aby sme naďalej mali prístup k rope," dodal Gore.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
