HÖLZA, Sídlisko Mladosť blok Y 1070/20, Medzev. K výhram blahoželáme.

Dubník je v súčasnosti diskutovanou témou ako nálezisko drahých opálov, ktoré sa tu v minulosti ťažili a ktoré by sa mohli ťažiť aj v budúcnosti, o čom nasvedčujú ložiská opálu, za predpokladu, že by sa v bani opäť vytvorili podmienky pre ťažbu. Dubník sa nachádza v Slanskom pohorí a v minulosti sa ťažil opál vo viacerých revíroch. Ako sa dozvedáme v správe Gotthielfa Rombauera a Lugviga von Corzana z novembra 1841, boli v prevádzke tieto banské diela: štôlňa Gabriel, baňa na území Solivaru, ryha a prekop v revíre Čolo na území Červenice, štôlňa Ľudovít - najmohutnejšie ložisko, kde pracovalo 19 baníkov, štôlňa Apolónia, štôlňa Karol, banský revír Nižná Bučina, štôlňa Jozef v banskom poli Libanka a revír na Dubníku, ktorý vzbudil pozornosť odborníkov jeho rozsiahlymi kutacími ryhami. V správe sa uvádza, že osadenstvo opálových baní tvorilo 135 robotníkom aj takú kuriozitu, že na ochranu pred prepadmi zbojníkov z obcí Rudlov a Zamutov si nájomca vydržiaval malú vojenskú posádku. V roku 1845 sa stala nájomcom baní rodina Goldschmiedtovcov. Tým, že Goldschmiedt bol známy a skúsený viedenský klenotník a mal aj odborné znalosti v drahokamoch aj ich ťažbe, zaviedol do práce nové metódy a predovšetkým poriadok, čo sa týkalo aj opracovania opálov a obchodovania. Kým pred jeho pôsobením robotníci vo vlasoch a odeve vyvážali z bane opály pre "svoje obchody" a chodili sem často aj návštevy, aby si prezreli túto unikátnu lokalitu vzácnych drahokamov, za jeho účinkovania to už nebolo možné. Baníci si museli strihať vlasy, čo bolo zakotvené aj v pracovnej zmluve. Toto opatrenie, ktorým Goldschmiedt sledoval zamedzenie vynášania opálov, bolo pre tamojších mužov najťažšou podmienkou zmluvy, nakoľko podľa zvyklostí a tradície sa nosili dlhé vlasy. Baníci museli skladať prísahu a to v miestnom nárečí, aby nenastali nedorozumenia. V bani boli Goldschmiedtovi ľudia, ktorí nepozorovane robotníkov strážili a keď niektorý z nich našiel nové hniezdo opálu, dozorca opály odobral a vytriedil. Opály v surovom stave Goldschmiedt odosielal spoľahlivými cestami do Carihradu, odkiaľ ich prepravili do brusiarní drahokamov v Amsterodame, odkiaľ sa vracali do Goldschmiedtovho sídla vo Viedni, kde sa dostávali do rúk jeho zlatníkom a potom do predaja. Goldschmiedt zaviedol brúsenie opálov priamo na Dubníku, kam priviedol osem brusičov z Viedne a zriadil brusiareň hneď vedľa svojej pracovne. Pôvodnú brúsku opálov opravilo Technické múzeum a bola uložená v Solivare. Žiadal postaviť nové budovy pre neho aj pre zamestnancov, tiež spoľahlivého dozorcu a právnu ochranu pre prípad krádeže opálov, s čím súhlasila Dvorná komora v Budíne a Soľný úrad v Solivare. Po Goldschmiedtovej smrti v roku 1855 pokračovala v nájomnej zmluve jeho manželka a desať neplnoletých detí. Keď zomrela v Paríži v roku 1888, postavili jej úradníci a brusiči opálových baní pomník, ktorý tam stojí dodnes.

V tejto lokalite budeme pokračovať aj nabudúce, teraz sa sústreďte na odpoveď na otázku: Štôlňu Jozef na Dubníku a celú lokalitu si 19. augusta 1968 prezreli poprední zahraniční mineralógovia pri príležitosti Svetového geologického kongresu v Prahe a boli presvedčení, že sa tu bude čoskoro ťažiť. Nestalo sa. Do baní sa nasťahovali noví "obyvatelia", ktorí sú chránení. Sú to cicavce s krídlami, žijúce v tme, zavesené dolu hlavou. Ako sa volajú?