pri vývoji robotov, ktoré by mohli byť pomocníkmi pri domácich prácach, tzv. antropomorfizmus (čiže vlastne podobnosť s človekom), vychádza z toho, že takýto robot bude najlepšie prispôsobený činnosti v prostredí, v ktorom sa pohybujú a pracujú ľudia. Preto má robot, nazvaný Shadow Walker (čiže tieňový chodec) dve nohy, aby podobne ako človek mohol chodiť napríklad aj po schodoch. V súčasnosti sa však tento robot učí chodiť len po rovine. Robot je vysoký 160 cm a možno trochu prekvapujúce na ňom je to, že nosná časť jeho "nôh" je zhotovená z dreva. V samotnom trupe je umiestnená riadiaca elektronická jednotka, rôzne ventily a interfejsy pre počítač. Drevené nohy robota, navrhnuté Davidom Buckleyom, sa niektorými konštrukčnými prvkami odlišujú od skeletu ľudskej nohy. Tak napríklad lýtková časť nohy je zhotovená z jedného kusu (človek má dve kosti), koleno je vytvorené ako jednoduchý kĺb a chodidlo má len jeden palce, zaberajúci jeho celú šírku. Úlohu ľudských svalov plnia u tohto robota pneumatické "svaly" navrhnuté Richardom Greenhillom. Tieto pneumatické svaly sú ovládané stlačeným vzduchom (s relatívne nízkym tlakom) a pomer ich výkonu k hmotnosti i ich pevnosť je porovnateľná s ľudskými svalmi. Na každej nohe je umiestnených 14 pneumatických svalov, a to obvykle na tých miestach, kde sú svaly aj na nohe človeka. Človek má, pochopiteľne, oveľa viac svalov ako robot. Na ovládanie činnosti pneumatických svalov slúžia dva riadiace ventily. Jedným ventilom sa do svalu napúšťa regulované množstvo stlačeného vzduchu, druhým ventilom sa vzduch vypúšťa. V prvom prototype robota sa použili ventily, pracujúce na napätie 110 V, teraz sa používajú ventily na 12 V. Pri konštrukcii robota sa použilo niekoľko typov snímačov rôznych veličín. Snímače tlaku slúžia na snímanie tlaku v pneumatických svaloch. Každý sval je upevnený pomocou dvoch laniek z veľmi pevného kevlaru. Na jednom konci týchto laniek sú tenzometrické snímače mechanického napätia, ktoré indikujú zaťaženie príslušného svalu. Pod každým chodidlom je päť tlakových snímačov, ktoré sledujú rozloženie tlaku chodila na podložku. Dva snímače sú v prednom prste, jeden v strede chodidla a dva v päte. Ďalšie snímače snímajú polohu jednotlivých kĺbov. Pomerne veľkým problémom sa ukázalo byť zisťovanie celkovej stability robota, resp. vychyľovania zo stabilnej polohy. Človek má na určovanie svojej stability veľmi citlivý orgán, umiestnený vo vnútornom uchu. Jeden z projektov firmy Shadow Robot sa zaoberá vývojom systému snímania stability, ktorý by mal podobnú citlivosť ako ľudský orgán. V súčasnosti je však robot vystrojený len ortuťovými spínačmi, ktoré poskytujú informácie o sklone robota v jednotlivých smeroch. Počítalo sa s tým, že problém stability robota by sa v budúcnosti mohol riešiť uplatnením neurálnych sietí, ktoré simulujú procesy v ľudskom mozgu. Tento prístup bol však opustený a výskumný tím teraz používa na kontrolu stability robota systém, založený na tzv. fuzzy logike (ide o tzv. logiku na báze tzv. "neostrých" množín, ktorá sa napríklad uplatňuje v zaostrovacích systémoch moderných fotoaparátov). Zatiaľ sa podarilo riadiaci systém vyladiť tak, že robot nespadne, keď sa do neho mierne drgne. Robot Shadow Walker už vykonal aj prvé dva kroky, ale naučiť ho "prechádzať" sa s človekom bude ešte riadna fuška.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
