jazyku a zmenu zákona o používaní jazyka národnostných menšín.
Legislatívna rada vlády odporučila vláde zákon o zriadení Univerzity Jánosa Selyeho schváliť, ale s tým, že má z návrhu ministerstva školstva vypustiť ustanovenie o maďarčine ako hlavnom vyučovacom jazyku. SMK trvá na tom, aby univerzita bola maďarská.
"Buď vytvoríme maďarskú univerzitu, alebo nebudeme pýtať žiadnu. Pripúšťame v takomto prípade aj iné kroky. Koaliční partneri by mali jednodznačnú dohodu o vzniku maďarskej univerzity dodržať," povedal šéf SMK Béla Bugár.
Podpredseda ANO Ľubomír Lintner uznáva koaličnú zmluvu, ale "univerzita musí vzniknúť v súlade so zákonom a treba počkať na stanovisko akreditačnej komisie".
KDH nevidí problém v maďarčine ako jednom hlavnom vyučovacom jazyku. "Treba zákon schváliť tak, ako ho pripravilo ministerstvo školstva," vyhlásil podpredseda KDH Pavol Minárik.
Nejasný je termín schválenie zákona o univerzite. Premiér Mikuláš Dzurinda s tým chce počkať na akreditačnú komisiu, ktorá zasadne 1. až 3. októbra. Bugár žiada, aby vláda aj parlament rozhodli skôr.
Koalícia sa rozchádza aj názore na to, či sa má znížiť kvórum pre používanie menšinového jazyka v úradnom styku z doteraz platných 20 na 10 percent obyvateľov danej lokality. Kým Bugár hovorí o "tichej dohode" v koalícii, jeho koaliční partneri tvrdia, že o ničom nevedia.
Bugár sa odvoláva na Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov, ktorú Slovensko prijalo. Záväzok voči charte znamená, že by sa malo zmeniť 8 až 9 zákonov, hovorí Bugár.
"Toto sa neudialo. Tak sme avizovali a taká bola aj tichá dohoda, že podpredseda vlády Csáky pripraví pre vládu návrh. Ak koaliční partneri s tým nesúhlasia, to je ich zodpovednosť."
Bugár argumentuje, že znížnie na desať percent sa dotkne asi len dvadsiatich maďarských dedín, ale "oveľa viac už rómskych, rusínskych, ukrajinských a dokonca aj nemeckých dedín".
Podpredseda SDKÚ a minister obrany Ivan Šimko nevie "o žiadnych tichých dohodách."
Podobne ani Lintner.
"Csáky by sa mal viac starať o koordináciu prípavy na využívanie fnancií z eurofondov, ako predkladaťtakéto návrhy," dodal tým, že návrh "vidí ako nepriechodnú."
Minárik je presvedčený, že koalícia má iné problémy, ktoré musí akútne riešiť.
"Nevidím dôvod, aby sa otvárala ďalšia otázka, najmä keď v súčasnosti platná úprava s 20 percentami je plne vyhovujúca."
Na zabezpečenie vykonávania ustanovení charty musia sa zmeniť viaceré zákony. Týka sa to napríklad označovania obcí v jazyku menšín, ďalšieho vzdelávania, Občianskeho súdneho poriadku, Trestného poriadku či zákona o ochrane spotrebiteľa.
Tomáš SZMRECSÁNYI
Charta
Vláda sa zaviazala realizovať Európsku chartu regionálnych a menšinových jazykov, ktorá platí na Sovensku od roku 2002. Schválil ju parlament a podpísal ju prezident Rudolf Schuster.
Charta sa týka deviatich jazykov - bulharského, českého, chorvátskeho, maďarského, nemeckého, poľského, rómskeho, rusínskeho a ukrajinského. Tieto jazyky sú rozdelené do troch skupín podľa miery ich používania. Najvyššiu mieru uplatnenia priznáva maďarčine, menšiu rusínčine a ukrajinčine a najmenšiu ostatným jazykom.
Slovenská verzia charty hovorí tom, že menšinový jazyk sa používa v obcich, v ktorých tvorí národnostná menšina najmenej 20 percent.
(ts)
Autor: jg
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
