Martin KONEČNÝ
V roku 1879 sa archeológ Marcelino de Sautuola vybral skúmať spolu so svojou päťročnou dcérkou jaskyňu Altamira, ležiacu neďaleko španielskeho Santanderu. Len čo sa Sautuola nachvíľu pozabudol, zvedavé dievčatko odbehlo a stratilo sa mu v prítmí chodby. O chvíľu začul krik vystrašenej dcérky: "Papa, toros, toros!" Darmo jej vysvetľoval, že jaskyňa je neobývaná a že tu nemôžu byť žiadne býky, dievčatko stále tvrdilo svoje a volalo otca na miesto nálezu. Sautuola sa prikrčil a vliezol do osemnásť metrov dlhej siene s lampášom v ruke. To, čo tam uvidel, mu vyrazilo dych. Jeho dcérka neklamala, na strope bolo stádo býkov namaľovaných červenou, žltou a čiernou hlinkou…
O prekvapujúcom náleze sa však ešte rok neodvážil nikomu povedať, pretože teória, že takéto nádherné maľby mohol vytvoriť praveký človek, bola koncom 19. storočia úplne nemysliteľná. Ako Sautuola očakával, po zverejnení objavu sa na jeho hlavu okamžite zniesla spŕška kritiky od vtedajších uznávaných španielskych i zahraničných profesorov. Za najstaršie prejavy umenia sa dovtedy pokladali egyptské maľby a z európskeho prostredia pamiatky po Keltoch. Niektorí ho dokonca obvinili, že obrazy vytvoril jeho priateľ, istý francúzsky maliar, ktorý v čase objavu žil u Sautuolu. Tieto ohovárania sa hrdého Španiela dotkli, no až do svojej smrti tvrdil, že nálezy v Altamire sú autentické a patria paleolitickému človeku.
Postupne sa začali vynárať ďalšie a ďalšie nálezy. V roku 1895 našiel E. Riviére maľby vo francúzskej jaskyni La Mouthe, no aj on sa stretol s nezáujmom odborníkov. I v jaskyni Marsoulas, zasypanej a neprístupnej až do roku 1897, objavili na stenách obrazy zvierat, ale i tieto prejavy umenia skeptici odmietli. Až začiatkom 20. storočia pod vplyvom neustáleho nachádzania nových jaskynných malieb sa prístup vedcov začal meniť. Uznávaný profesor E. Cartailhac v roku 1902 verejne priznal svoj omyl ohľadne Altamiry a uznal pravosť malieb nájdených dcérkou Marcelina de Sautuolu.
To sa už hlásili o slovo archeológovia zo Španielska a Francúzska a odkrývali tisícky rokov staré obrazy z jaskýň v Kantaberských vrchoch, Pyrenejách a oblasti Dordogne. Podľa toho sa aj tieto maľby mladopaleolitického človeka (mladý paleolit časovo vymedzujeme rokmi pribl. 40 000 8 000 p.n.l.) označujú ako franko-kantaberské umenie. Najslávnejšie nálezy pochádzajú z francúzskych jaskýň Trois Fréres, Lascaux, Rouffignac, Niaux, Le Portel a španielskych El Castillo, Los Hornos, La Passiega a samozrejme Altamira. Hoci drvivá väčšina týchto paleolitických malieb je z nálezísk západnej Európy, sú zaznamenané i v Kapovej jaskyni na Urale, v lokalite Tomsk na Sibíri a v jaskyni Ait Cenker v Mongolsku.
Hoci odborníci definitívne potvrdili pravosť malieb a uznali ich vek, stále pred nimi ostávalo niekoľko otáznikov. Kto vlastne maľoval tieto úchvatné diela a za akým účelom? Prečo sa väčšina malieb nachádza na ťažko prístupných miestach a nie pri vchodoch do jaskýň, kde je dostatok svetla? Prečo sú na niektorých obrazoch zvieratá, ktoré v danej oblasti nežili a teda nemohli byť súčasťou "jedálnička" pravekého lovca? Čo symbolizujú akési mýtické bytosti polozvierat poloľudí objavené hlavne v jaskyniach Trois Fréres či Gabillou? Na časť otázok dokázali nájsť experti odpoveď, no iné zostávajú zahalené rúškom tajomstva dodnes…
Najnovší nález v jaskyni Chauvet z roku 1995 prinútil odborníkov posunúť začiatky paleolitického umenia ešte hlbšie do minulosti. Človek typu Homo Sapiens Sapiens tu totiž namaľoval zvieratá už pred tridsaťtritisíc rokmi! Porovnávaním s inými lokalitami sa prišlo nato, že maľby z Chauvetu sú nielen najstaršie, ale aj najprecíznejšie vytvorené. Naturalistické zobrazenie, ostrá kresba, zámerné stieranie kontúr, použitie perspektívy, to všetko svedčí o obrovskom nadaní miestnych pravekých umelcov. V tejto súvislosti prišli niektorí vedci s myšlienkou, že maľby nemohol vytvárať ktokoľvek, ale človek, ktorý bol nato špeciálne určený. Už trochu nereálne pôsobí dohad, že v mladom paleolite existovali akési "školy", kde sa títo jaskynní maliari cvičili a zdokonaľovali svoje schopnosti.
Najčastejším námetom úchvatných diel sú samozrejme rôzne druhy zvierat. Hlavne bizóny, mamuty, býky, nosorožce, soby, jelene, kone, kozorožce a levy. Niektoré obrazy môžeme chápať ako scény. Ide napríklad o hlavy jeleňov z Lascaux, ktoré sa často označujú ako scéna plávajúcich jeleňov v rieke. To by vysvetľovalo, prečo praveký umelec nakreslil iba hlavy, vytŕčajúce z "vody". Zaujímavá je i scéna z jaskyne Teyjat vo Francúzsku, kde býk prenasleduje kravu, alebo maľba dvoch sobov z Font du Gaume. Jeden zo sobov leží na zemi, druhý sa pasie a skláňa k nemu hlavu. Časté sú i vyobrazenia súbojov dvoch zvierat, alebo lovecké scény, na ktorých je niekedy zachytený i človek.
Vrásky na tvárach odborníkov vyvolávajú maľby neskutočných zverov, poloľudí a rôznych mýtických bytostí. Presné určenie týchto tvorov je o to ťažšie, že sa niekedy navzájom prekrývajú a tak ich vedci nemôžu dobre rozoznať. Veľa spomínaných zobrazení máme v jaskyni Trois Fréres. Jedno zviera má napríklad medvedie telo, chlpaté laby, tupý pysk, na chrbte akúsi hrivu a dlhý chvost. Veľmi známou je maľba tzv. "čarodejníka", ktorý má ľudské telo, ale neprirodzene veľké oči, parohy, medvedie laby a konský chvost. Postava je umiestnená na stene 3,5 metra nad zemou a vyzerá akoby sa vznášala alebo lietala. Niektorí bádatelia prišli s domnienkou, že ide o človeka preoblečeného za zviera, možno akéhosi kňaza, alebo účastníka starodávneho náboženského obradu.
Drvivá väčšina týchto nádherných diel je namaľovaná na ťažko prístupných miestach. Nachádzajú sa v temných vnútorných chodbách, ďaleko od vchodov do jaskýň, kde nepreniklo denné svetlo. Umelci pracovali často v úplnej tme, niekedy za pomoci malých miskovitých lampičiek, v ktorých spaľovali zvierací loj. Niektoré maľby sú vo veľkých výškach, až niekoľko metrov nad zemou, takže ľudia pri ich vytváraní museli stáť na rebríku alebo primitívnom lešení. Nájdeme ich v rozľahlých sieňach, ale i maličkých, úzkych chodbičkách, v ktorých maliar pracoval v skrčenej polohe celé hodiny.
Presný význam mladopaleolitických jaskynných malieb dodnes nevieme. Časť odborníkov sa prikláňa k názoru, že sú zložitým náboženským umením oslavujúcim plodnosť a život. Jednotlivé druhy zvierat takisto môžu predstavovať mužské a ženské sexuálne symboly. Presnú odpoveď nám možno poskytnú ďalšie nálezy...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
