je na konci Komenského ulice neďaleko štadióna Lokomotívy. Park je vlastne areálom košickej Univerzity veterinárneho lekárstva, a keď je už taký vzácny, tak ho aj oplotili. Teraz už ale jeho plot nemá až také opodstatnenie ako pred vyše storočím, keď tu vznikla Cisárska polepšovňa. O jej založení sa rozhodlo už v roku 1896, ale odovzdaná do užívania bola až v 20. storočí (1902).
Spočiatku sa zamýšľalo, že tu bude 120 chovancov, ale potreba ukázala, že polepšovať naraz niekedy treba až 720 darebákov. Títo sa ešte počas 1. svetovej vojny museli tiesniť v areáli spolu s vojenskou nemocnicou. Po vojne, rozpade Rakúsko-Uhorska a vytvorení Československa názov "polepšovňa" vylepšili na Komenského ústav pre výchovu opustenej mládeže s celoštátnou (rozumej celočeskoslovenskou) pôsobnosťou. I tak sa tu naďalej polepšovalo, a to aspoň na jednom oddelení justičnom. V druhom oddelení "sociálnej pečlivosti" boli deti opustené, zanedbané alebo mravne skazené, ktoré ale ešte nič nevyviedli. Aby sa pre ne z ústavu nestala škola zločinu, obe oddelenia boli prísne oddelené.
Na druhej strane národnosti a náboženstvá tu boli pestro pomiešané (ako sa na Košice patrí). O 8 18-ročných mládežníkov sa staralo 126 pracovníkov. A okrem nich im tu slúžilo aj neživé vybavenie: kaplnka, nemocnica, knižnica a škola. A ešte aj pozemky, ktoré obrábali chovanci, lebo ich predstavení verili, že záhradníctvo zušľachťuje. Niektoré výpestky od mládežníkov boli také ušľachtilé, že získali ocenenia na výstavách u nás, a ich ručné práce dokonca aj v zahraničí.
V modernizujúcom sa ústave vznikli dielne na 17 remesiel. Vďaka tomu chovanci opúšťali ústav už aj s tovarišským výučným listom. Pre istotu, aby to nebolo aj so sobášnym listom, boli v ústave len chlapci. Ústav spolu s parkom plnil svoju funkciu, prispel k zníženiu kriminality, prosperoval, ba bol aj pýchou Košíc, až kým štyri roky po poslednej svetovej vojne 5. októbra 1949 - sa v tomto areáli nezačal prvý školský rok na v Československu druhej (po Brne) Vysokej škole veterinárneho lekárstva.
Odvtedy tu možno vidieť kadejaké zvieratá vrátane takých ako ťavy, zebry či pštrosov, ak sem prídu na rekreáciu z niektorej slovenskej zoo. A kedysi tu bola i socha koňa Arda, na ktorom v Prahe na Václavskom námestí vysedáva sv. Václav. Vytvoril ju (i ešte ďalšiu, ktorá je v Brne) český sochár Josef Václav Myslbek, keď sa pripravoval na tú pražskú. Pôvabného Arda, len pred pár rokmi presťahovaného do centra, môžete obdivovať na Zvonárskej ulici blízko najstaršej zachovanej synagógy v Košiciach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
