apatieky v našich dejinách. V strednej Európe je totiž augustový mariánsky sviatok pripisovaný Matke Božej zelenej či korienkovej a okrem Slovenska a Česka ho za svoj významný deň považujú priatelia liečivých rastlín predovšetkým u susedov v Poľsku a v Rakúsku.
Liečivky sú v tomto ročnom období síce už takmer napospol za vrcholom najvyššej účinnosti,tobôž, ak ju v tomto horúcom lete ovplyvnili aj extrémne vysoké teploty. August začína sťahovať uzdravujúcu moc byliniek do ich korienkových častí. To dobre vie každá babka bylinkárka a sústreďujú sa práve teraz na zber korienkov.
Tak ako na jar a počas celého leta, ani teraz nezabúdajú na najzákladnejšie pravidlá správneho zberu liečiviek.
Najdôležitejším je: je náležité matku Prírodu ešte pred začiatkom zbierania pokorne poprosiť o vzácny zelený dar. Potom treba bylinky zbierať s veľkým citom, rešpektom k prostrediu, v ktorom rastú a tak, aby po človeku neostala púšť. Na zbernej lokalite sa odporúča nechať nedotknuté každú tretiu bylinku a po skončení zberu sa odporúča za rastlinky poďakovať.
Matka Príroda si našu pokoru a úctu naozaj zaslúži - aj v treťom tisícročí sa potvrdzuje, že má liek na každú našu boľačku. Skúsení bylinkári hovoria, že liek treba hľadať tam, odkiaľ je nemoc a mnohí pacientom radia, aby si liečivky obstarávali čo najbližšie k miestu svojho rodiska.
I keď ľudia na kurírovanie svojich chorôb a neduhov využívali liečivky od pradávna dodnes vlastne dodnes nevieme, aké veľké poklady má rastlinná ríša. Pritom prvá medicínska učebnica, ktorá zakotvuje fytoterapiu vyšla v Číne tritisíc rokov pred n. l. Autorstvo knihy Nei king (Liečebník) sa pripisuje cisárovi Huang - Ti. Rady na využívanie byliniek na liečbu možno nájsť aj v starej Indii, Egypte, u Mayov, Inkov, Aztékov. Sú v biblických knihách Mojžišových i v dedičstve po starých Grékoch a Rimanoch.
Aj naše Slovensko má úctyhodné bylinkárske tradície - najmä liečivkami pomáhali totiž trpiacim zakladatelia prvých špitáľov pri kláštoroch - okolo roku 1 000 založili nemocničné oddelenia benediktíni ako na Zobore tak i v Hronskom Beňadiku. Čestné miesto majú kartuziáni z Červeného Kláštora, ktorý preslávil azda najslávnejší bylinkár v našej histórii a tvorca pozoruhodného herbára fráter Cyprián. Medzi presvedčených vyznavačov zelenej apatieky patrili i doktor z Prešporka Juraj Purkicher, ktorý tu založil aj botanickú záhradu, známi sú mnohí ďalší popularizátori fytoterapie, vynálezca liečivého kosodrevinového oleja doktor Kristán Augustín de Hortis z Kežmarku, Ján Dávid Ruland, ktorý v roku 1694 vydal v Levoči knihu Nový liekopis na bylinkovej báze, ďalší bratislavský lekár Justus Ján Torkos, ktorý v roku 1745 vydal prvý uhorský liekopis a Juraj Fándli - autor slávneho Zelinkára, ktorý u nás vyšiel v roku 1793. V 19. storočí odporúčal kňaz z Holíča Jozef Angelli- Beránek ľuďom, aby si liečivky pestovali sami v záhradách a významné kapitoly do histórie zapísali aj ďalší popularizátori a praktickí liečitelia, napríklad Ľudmila Thurzová, Štefan Bačo a iní. Slávu slovenskej fytoterapie však už dávno predtým doslova na vlastných nohách rozniesli po celom svete chýrni olejkári.
Hoci dnes už fytoterapiu ako súčasť modernej medicíny uznávajú ako laici tak i odborníci, vari je opäť vhodné pripomenúť - kým lekára požiadame o predpísanie lieku, za ktorý navyše treba vydať i veľa peňazí, najmä v prípade banálnejšieho ochorenia, skúsme liečivky z vekmi osvedčenej voňavej zelenej apatieky.
Autor: Pripravila Eva BOMBOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
