S láskou k deťom by sme to nemali preháňať. Aj pani Alžbeta už vie o tom svoje.
Vychovala dve deti, poctivo a s láskou, dala im prvé i posledné. Syn sa oženil na západné Slovensko, dcéra sa vydala do Gyňova, kde si s mužom domček, malý a pekný, vybudovala. Ostala pani Alžbeta doma, v trojizbovom byte na sídlisku. Čo jej muž umrel, otupno jej samej bolo, tu ju však suseda návštevou potešila, tam ju deti s vnúčencami prišli pozrieť, inokedy ona sa za nimi na dedinu pobrala. A mesiace plynuli...
Čaká taxikár Feri na svoje rito pri hyperi, sedí a nudí sa. "Taxi 20?" ozve sa dispečerka. "20 voľný," rečie Feri. "Gyňov, do mesta," zahlási trasu.
Ibaže v Gyňove sa situácia mení.
"Nepôjdete do mesta, ale do Topoľčian," vraví mladá žena, len čo svoju mať do taxíka uložila. "Poznáte Topoľčany," overuje si vidiac zneistený pohľad Feriho.
Po márnom premýšľaní, ktorá že to obec v okolí Košíc nesie podobný názov, odhodlane rečie.
"Poznám jedny Topoľčany, ale tie sú na západnom Slovensku," opatrne vysvetľuje.
"Nie, nie, to sú tie s tým pivovarom," opravuje ho mladá žena, evidentne rozrušená.
A nevadí jej, že to bude stáť poriadny balík, dvojtisícovú zálohu na ruku vyplatí, zvyšok vraj dá jej brat.
A stará pani, naša pani Alžbeta, sa cestou rozvravie.
"Mala som byt, pekný, trojizbový. Ibaže som v ňom sama bola a čo už si ja sama počnem vo veľkom byte? A deti potrebovali peniaze, vždy na niečo. I dcéra mi vraví: Predajte byt mamička, príďte k nám bývať. Za peniažky prístavbu dokončíme a vám s nami smutno nebude. Tak som počúvla. Skoro milión som obom deťom rozdelila, zať prístavbu dokončil, i syn si polepšil. Aj som sa u dcéry dobre cítila, ale potom, čo nevidím. Zať prišiel raz domov opitý, druhý raz opitý, tretí raz ožratý. Hovorím si, nestarj sa, keď to dievke nevadí, teba nič do toho nie je. No ale on sa opíjal každý boží deň! Po dvoch mesiacoch som to nevydržala a vravím mu: Ďuso, no ale ta ja nie preto som byt predala, aby ty si sa ožieral!? Slušne som mu, ani som nekričala. Och božičku, čo som komu urobila?"
Pochádzal Ďusi z trolov prchkých, a možno mu tá stará svokra na nervy liezla. Nie možno, ale určite. Taký krik, čo sa vzápätí ozval, dom v Gyňove, ba ani v šírom okolí, ešte nezažil.
"Ta mne tu nikto nebude nič diktovať! Ta mne tu nikto nebude hovoriť, kedy si môžem vypiť! A už vôbec nie nejaká stará krepla, ktorú živím! A už vôbec mi nikto nbude vykrikovať, že mi dal pár chechtákov! Pekne sa pobalíte a vypadnete z tohto domu!"
"Však dobre, Ďusko, pôjdem, zajtra, len čo si veci zbalím," vyľakala sa stará pani.
"Aké zajtra, hneď pôjdete, teraz, okamžite!" a začal vyťukávať číslo taxislužby.
A ďalej to už poznáte až po Topoľčany, kde pani Alžbeta synovi riekla: "Ani veci na prezlečenie nemám, bár' mi aj dve tašky na rýchlo pobalili!"
Neviete len, že o mesiac sa ozvalo z mikrofónu vo Feriho aute: "Taxi 20, voľný? Je tu zvláštna žiadanka až do Topoľčian, vraj si ich viezol tam. Berieš?"
Darmo, Feri dáva dobré zľavy na dlhé cesty....
Peter B. DOKTOR
(mená osôb i dedín môžu, ale aj nemusia byť zmenené)
Autor: maj
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
