súboj. Potvrdzuje to, že existujú kapurkové pravidlá, ktoré nehodno podceňovať. Človek nemusí ani prehovoriť - ak sa do dvier, vrátok, bráničiek či kapuriek teperí bez gentlemanského dávania prednosti, okamžite v ňom každý spozná neokrôchanca.
Naopak, kto rešpektuje, že až na zopár výnimiek, všade má pri vstupovaní do dvier prednosť dáma, staršia a hendikepovaná osoba, prominent a u zamestnancov ich predstavený, zadefinuje sa ako slušniak. Muž v sprievode dámy vchádza v zásade prvý iba do reštaurácie a do výťahu - v oboch prípadoch v záujme bezpečnosti.
Kapurkovými pravidlami, ktoré si hodno zapamätať je aj náležitý spôsob na prekonanie zatvorených dverí. Stáva sa nám to denne na každom kroku - potrebujeme sa dostať k ľuďom za zavretými dverami. Bontón radí - na takéto dvere treba krátko a počuteľne zaklopať. Ak sa ozve: vstúpte, ďalej, voľno, smelo stlačte kľučku a s pozdravom vojdite.
Ak spoza dvier neprichádza odpoveď, je prípustné klopanie zopakovať. Ak sa ani na druhý pokus nedočkáme vyzvania na vstup, môžeme stlačiť kľučku a opatrne vstúpiť, samozrejme opäť s pozdravom a podľa situácie aj s náležitým ospravedlnením. Na viacerých pracoviskách nachádzame na dverách nápis: neklopte. Najmä v zdravotníckych zariadeniach ho rešpektujme a vyčkajme pozvanie, aby sme nerušili lekárske úkony. V úradoch môžeme z neklopacej taktiky zľaviť v prípade ak sú stránkové dni a je evidentné, že administratíva za dverami dlhé minúty pokojne ignoruje čakajúcu verejnosť, čo je u nás dosť rozšírený neduh. Medzi kapurkové rady patrí zásada, nerozprávať medzi dverami o intímnych a diskrétnych záležitostiach. Na záver: dávna východniarska kapurková obyčaj sa víťazne rozšírila na celé Slovensko i do zahraničia. Rozlúčka s pohárikom pri odchode má nepochybne svoje čaro. Nikdy však nekapurkujme s vodičmi a nedospelými odchádzajúcimi.
Autor: eb
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
