zíde. Najmladšia parlamentná i koaličná strana stojí ak nie pred explóziou, tak minimálne citeľným oslabením, čomu sa už nevyhne. Pred "širšou diskusiou, kde sa vyjasnia postoje smerom dovnútra strany i v rámci koalície" (Rusko), je už vymaľované. Pavol Rusko dokázal nemožné - ANO, jeho dieťa, ktoré splodil i vykrmoval, sa rozkladá rýchlejšie, než všetci prechodcovia z rodu strán na jedno použitie - SOP, ZRS a podobne.
Výrečným svedectvom je, že nedeľnej "diskusie" sa už nezúčastnia také partajné esá, či aspoň dolníky, ako Nemcsics, Béreš, Opaterný. A ani Rudolf Zajac, ktorý ako nezávislý nominant ANO je jeho najvýraznejšou a najsilnejšou osobnosťou. Nemcsics a Opaterný poskytli v týždni médiám také vyjadrenia, po ktorých nemôže byť pochýb, že rozkol je hlboký a dramatický. Prirovnanie Ruska k Stalinovi, ktorého sa dopustil štátny tajomník dopravy, je káva takej tuhosti, akú neservírovali ani disidenti od Mečiara (azda s výnimkou Kňažka). Ale nie je to bezdôvodné: Po májovom kongrese ANO sme už napísali, že verejné hlasovanie, ktoré presadil Rusko v personálnych otázkach, je autokratická nehoráznosť. Na tento moment sa odvolal Opaterný a má pravdu - rozhodovanie pod nátlakom, že tí, o ktorých hlasujete, na vás vidia, je výsmechom demokracie. A liberálnej ideológie predovšetkým.
Je ale oprávnená obava, že ako-tak poslušný a nereptajúci zvyšok strany, ktorý sa v nedeľu zíde, bude akceptovať Ruskovo videnie vnútrostraníckej i koaličnej problematiky. V zásade sa teda nič neudeje, ak za dianie nebudeme pokladať nejaké vyhlásenie proti "zradcom", ktoré sa asi prijme. Zaujímavé by mohlo byť politické pokračovanie - logika veci totiž nepustí: ANO by malo vyzvať Nemcsicsa a Opaterného (Zajac sa zatiaľ verejne neprejavuje), aby zložili vládne funkcie. To sa však asi nestane, keďže ANO by týmto akcelerovalo krízu, ktorej naštartovanie by rado prenechalo, kvôli verejnej mienke, KDH. To predsa už dávnejšie sľúbilo, že v prípade druhého schválenia interrupčného zákona v NR SR (po vrátení Schusterom) samo vyzve Dzurindu, aby odvolal ministrov ANO. To, že Rusko by rád prenechal vinu za rozpad koalície na KDH, mu teda prekáža v radikálnejšom zásahu proti dvojici vzbúrencov. Faktom navyše je, že principiálny postup by jeho samého mohol postaviť pod nutnosť urobiť z koalície prvý krok: Nemcsics už totiž naznačil, že odstúpi iba po "odborných argumentoch" - čiže neodstúpi. A keďže má namierené do SDKÚ, Dzurinda návrh na jeho odvolanie nepodá. A to by znamenalo, že na ťahu je Rusko - ešte skôr, než sa k činu rozhýbe KDH... Z hľadiska verejnej mienky čistá strata.
Väčšina straníckych a poslaneckých hodnostárov ANO, ktorá zajtra ešte podporí Ruska, si nedovidí na špičku nosa. Ak mu veria, sú naivní, ak sú vypočítaví, tak je to s nimi ešte horšie - chýba aj základná inteligencia. Partia, ktorú líder ANO hrá, je totiž prehratá. Čaká ho obvinenie z dosť závažných trestných činov a témou jesene už veru nebudú interrupcie, ale (okrem iného) aj Ruskova imunita. Dožijeme sa veru možno neuveriteľných obratov - napr. toho, že o vydaní podpredsedu NR SR k trestnému stíhaniu rozhodne hlas Vladimíra Mečiara.
Ale aj keby Rusko vyviazol z trestnoprávnej kauzy, čo vzhľadom na šachy prokuratúry, ale napokon aj charakter Mojžišových obvinení a dôveryhodnosť tohto "svedka" nie je vylúčené, aj tak nemá ANO pod jeho vedením budúcnosť. Pavol Rusko je rodený konfliktný typ, bez najmenšej úcty k zmluvám a dohodám, čo je ale základnou výbavou každého politika. Trištvrte roka štvorkoaličnej reťaze jednoznačne ukázalo, že Rusko je jej ďaleko najslabším ohnivkom. Ak si dnes niekto v ANO myslí, že s Ficom im to pôjde lepšie, lebo "na Západe liberáli chodia väčšinou do koalícií so stredoľavicou", ide o ďalší z radu omylov. Ideológia je vedľajšia, ak politik postráda základné osobnostné dispozície.
Radoví poslanci a ani vyšší funkcionári ANO si zatiaľ k rozhodovaniu o vážnych veciach politiky veľmi nečuchli. Blíži sa však chvíľa, keď kus osobnej autonómie budú musieť prejaviť. Ak si teda prajú, aby ANO ako subjekt zostalo pri moci. To je vylúčené v prípade, že v strane zvíťazí predsedova línia. Vtedy v štruktúre koalície dôjde k zmenám, čo platí už aj bez ohľadu na vyústenie interrupčného harašenia či Ruskovho stíhania. Dzurinda, Hrušovský a Bugár majú vzájomných sporov akurát dosť, ale panuje medzi nimi jeden konsenzus - s Ruskom sa vládnuť ďalej nedá. Jedinou šancou, ako zachovať túto koalíciu, je teda palácový prevrat v ANO. To je jasné už dosť dlho. Rovnako ako obrátené garde, že súčasná koalícia je jedinou šancou na prežitie ANO. Otázkou pred zajtrajškom je iba to, či existuje v strane potenciál tieto rovnice prepojiť a pochopiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
