ústavu pôsobil dlhé roky až do roku 1999. Pôvodne sa tento ústav volal Ústav experimentálnej biológie.
Prof. Jozef Maršala vyštudoval medicínu na pražskej fakulte, kde promoval v roku 1948. Už ako medik sa začal orientovať na výskum mozgu a miechy. Z Prahy odišiel s rodinou v roku 1961 a jeho ďalšie kroky smerovali do Košíc, kde sa uvoľnilo na Lekárskej fakulte miesto vedúceho katedry histológie a embryológie. V šľapajách svojho otca kráča aj mladší syn Martin, ktorý pracuje už desať rokov v USA, ako zamestnanec SAV pôsobí momentálne v neurobiologickom laboratóriu na univerzite v Kalifornii v USA. Starší syn Jozef vyštudoval ČVUT v Prahe. Po emigrácii do USA v roku 1983 získal americké občianstvo, je osobným tlmočníkom prezidenta U. S. Steel Ch. Navettu a tlmočil aj pre jeho predchodcu J. Goodisha.
"Ťažisko výskumnej problematiky nášho ústavu zo začiatku spočívalo v skúmaní nervového tkaniva, teda mozgu a miechy, pričom sme sa orientovali na zmeny, ktoré sa v mozgu a mieche odohrávajú pri poškodení krvného obehu, metabolizmu a pod. Výskumy sa realizovali na potkanoch, králikoch a psoch, aj keď toto asi ochrancovia zvierat nepočúvajú radi. Podotýkam však, že takto sa výskumy robia aj inde vo svete a naše experimenty sa robia na základe všetkých náležitostí, ktoré sú vyžadované," hovorí J. Maršala.
Najvýznamnejší vedecký úspech dosiahol ústav začiatkom 90.-ych rokov. Košický kolektív vedeckých pracovníkov pod vedením Dr. Vanického, súčasného riaditeľa ústavu a J. Maršalu v spolupráci s chirurgmi z FN L. Pasteura vypracovali postup, ako ochrániť miechu pred tzv. ischemickým poškodením, teda pri zastavení prietoku krvi, k čomu často dochádzalo počas operačných zákrokov, ktoré si vyžiadali zavedenie mimotelového krvného obehu. Poškodenie miechy, vyvolané neprekrvením a teda pozastavením prívodu kyslíka, malo v mnohých prípadoch za ochrnutie dolných končatín pacientov.
"My sme vyvinuli postup, ako do značnej miery rozvinutiu tejto paraplegie predísť. Vyskúšali sme model epidurálneho podchladenia u psa a králika, teda sme okolo miechy nechali počas operácie prúdiť ochladený fyziologický roztok, čím sa spomalili patologické procesy a výskyt ochrnutí výrazne klesol."
Výsledky výskumu zverejnili najrenomovanejšie svetové odborné časopisy. Čoskoro po publikovaní týchto prác si skupiny amerických cievnych chirurgov tento postup osvojili a začali používať pri operáciách ľudí v svetoznámych klinikách ako Massachuset General Hospital či Mayo Clinic. Americkí lekári takto odoperovali veľký počet pacientov a skutočne sa ukázalo, že sa výskyt ochrnutí veľmi výrazne zminimalizoval. Na Slovensku pritom takýto postup ešte použitý nebol, čo si J. Maršala vysvetľuje tým, že naše kliniky majú svoje zaužívané postupy a zrejme nie sú ani dostatočne technicky vybavené na takéto postupy. Košické know-how teda prerazilo skôr za veľkou mlákou, ako na domácom piesočku. Aj tento projekt sa však zaslúžil o vysoké renomé košických neurobiológov v zahraničí.
* * *
Na Ústave geotechniky tvrdia - magnezitku vôbec nemuseli zavrieť
Pôvodne Banícky ústav SAV sa v roku 1993 premenoval na Ústav geotechniky SAV. Súvisí to s tým, že banícky ústav vznikol v Košiciach kvôli baníctvu na východe Slovenska. Došlo však k jeho útlmu, aj keď na ústave hovoria doslova o likvidácii baníctva, a tak aj ústav postupne presúval ťažisko svojej pôsobnosti aj inými smermi. Vlani ústav oslávil 45. narodeniny. Jeho riaditeľom je hosťujúci profesor Ing. Víťazoslav Krúpa, DrSC. Keďže ústav bol a ešte stále sčasti je o baníctve, museli sme sa ho opýtať na košickú magnezitku.
"Je pravdou, že košický magnezit patrí k najkvalitnejším v Európe. Vieme, v akom dezolátnom stave baňa je a za tohto stavu tak skoro obnovenie ťažby nepredpokladám. Čo možno neviete je, že magnezitku pod Ťahanovcami vôbec nemuseli zatvárať. Keď sa rozhodlo o jej zatvorení, už tam boli nainštalované efektívne filtrovacie zariadenia, ktoré zachytávali aj tie najmenšie častice. Žiadna masívna prašnosť, ktorá sa magnezitke vytýkala, v tom čase už nebola," hovorí V. Krúpa.
Ústav sa aj v súčasnosti orientuje na výskumy v oblasti nerastných surovín najmä z hľadiska nových postupov ich technologického spracovania. "Zaviedli sme napríklad minerálne biotechnológie, čo je metóda vhodná napríklad pre čistenie banských vôd a priemyselných odpadov. Je postavená na báze mikroorganizmov likvidujúcich škodliviny. Ťažiskom práce oddelenia životného prostredia a hygieny v baníctve je najmä oblasť životného prostredia. Keďže na Slovensku baníctvo prekvitalo celé stáročia, máme tu veľa starých záťaží s negatívnym vplyvom na životné prostredie. Tie treba odstrániť, vyvíjame technológie na využitie týchto starých háld. Získali sme patent napríklad na komplexné spracovanie odpadu v Žiari nad Hronom, je však už na iných, či bude aj použitý v praxi."
Pracovníci ústavu sa orientujú aj na výskum vodných nádrží, ako napríklad Ružín, z hľadiska možného výskytu ťažkých kovov v dôsledku banskej činnosti v Rudňanoch. Skutočne bol zistený výskyt ťažkých kovov v nánosoch na dne Ružína, ďalej sa situácia monitoruje až do vyčistenia celej vodnej nádrže v spolupráci s PBaH Košice. V rámci životného prostredia sa monitoruje aj ovzdušie, najmä v blízkosti banských závodov ako Nižná Slaná a Jelšava. Ústav monitoruje aj Národné parky na Spiši, v Slovenskom krase a Ponitrie. Ústav je príspevkovou organizáciou a tak podobné monitoringy realizuje na základe objednávok tretích subjektov, resp. štátu.
Oddelenie fyzikálnych spôsobov úpravy ústavu má široký záber, pre laikov najatraktívnejšia je zrejme problematika ferokvapalín. Takéto kvapaliny sa používajú na separáciu kovov napríklad v baníctve. "Na základe štátnej objednávky v spolupráci s Ústavom experimentálnej fyziky SAV pracujeme na možnosti využitia týchto ferokvapakín aj pre zdravotnícke účely. Majú totiž elektromagnetické vlastnosti. Ak by sa liek v injekčnej striekačke nadopoval ferokvapalinou, tá by ho vedela doviesť až na konkrétne miesto, kde má liek účinkovať. Nemusel by sa tak liek šíriť na celé telo. Keďže ferokvapalina má magnetické vlastnosti, jednoducho magnetom by sa liek navigoval do miesta, kde má pôsobiť. Cieľom nášho výskumu je vyrobiť ferokvapalinu, ktorá bude zdravotne nezávadná."
Oddelenie mechanochémie sa v súčasnosti orientuje na nanotechnológie. Mechanickým drvením materiálu až na nanočastice sa menia totiž fyzikálne aj chemické vlastnosti materiálov, čím sú dané predpoklady pre vývoj nových látok.
Geotechnické oddelenie v poslednej dobe pracovalo napríklad na monitorovaní tunela Branisko či monitorovaní prieskumného razenia štôlní Višňové. Oddelenie sa zaoberá problematikou optimalizácie rozpájania hornín, čím sa znižujú náklady pri razení tunelov a štôlní.
Z osobností, ktoré pôsobili v tomto ústave, spomeňme aspoň akademika Tibora Kolbenheyera, ktorý stál pri zrode ústavu a pôsobil aj na UPJŠ. V Košiciach svojho času pôsobil aj Prof. Baltazár Frankovič, DrSc. Zakladateľom oddelenia minerálnych biotechnológií bol doctor honoris causa Dr. Ing. František Špaldon, DrSc., ktorý bol aj rektorom VŠT v Košiciach.
* * *
Spoločenskovedný ústav skúma aj problematiku národnostných menšín
Spoločenskovedný ústav SAV, ako nás informoval jeho riaditeľ, historik, doc. PaedDr. Štefan Šutaj, DrSc., sa dlhodobo venuje najmä problematike národnostných menšín. Má dve ťažiskové oddelenia - oddelenie histórie, ktoré sa špecializuje na dejiny 20. storočia a oddelenie sociálnej psychológie.
"Z našej práce spomeniem cyklus učebníc sociálnej psychológie, ktoré sme pripravili a vydali v spolupráci s Karlovou univerzitou v Prahe. Ide o psychológiu, ktorá okrem teórie má blízko k praxi a skúma človeka v spoločnosti, jeho názory, tvorivosť, vzťahy, postoje, osobnosť... Čo sa týka histórie, skúmame oblasť najnovších slovenských dejín. Z multidisciplinárneho hľadíska sa venujeme výskumu národnostných menšín na Slovensku. Teraz sme získali jeden veľký štátny projekt na obdobie rokov 2003 až 2005 - Národy, národnosti a etnické skupiny v transformujúcej sa spoločnosti, do ktorého sa nám ako koordinačnému pracovisku podarilo zaangažovať 14 pracovísk z vysokých škôl a SAV a skoro 50 vedeckých pracovníkov z celého Slovenska. Okrem základného vedeckého výskumu by výsledkom tohto projektu malo byť vypracovanie návrhu koncepcie pre riešenie národnostnej politiky Slovenskej republiky," uviedol Š. Šutaj.
Ústav je relatívne mladý, vznikol v roku 1975. Štefan Šutaj do ústavu nastúpil hneď po ukončení vysokej školy. Na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity študoval slovenčinu - dejepis. V otcových šľapajách kráča aj dcéra, ktorá sa rozhodla venovať politickým vedám. Š. Šutaj má na konte už viacero publikácií, v ktorých sa venoval maďarskej menšine na Slovensku po roku 1945, dekrétom Edvarda Beneša či politickým stranám po druhej svetovej vojne.
Jeho kolegyňa Anna Jurová vydala knihu o histórii rómskej menšiny, ktorá sa stala už základnou literatúrou pre túto problematiku. M. Gajdoš a S. Konečný spracovali problematiku Rusínov a Ukrajincov, S. Gabzdilová problematiku maďarského školstva. Dušou oddelenia sociálnej psychológie je prof. Jozef Výrost, ktorý za pomoci F. Baumgartnera a M. Frankovského výrazným spôsobom ovplyvnil rozvoj sociálnej psychológie na Slovensku. Z ostatných osobností, ktorí vzišli z kolektívu pracovníkov ústavu, spomeňme súčasného dekana Fakulty verejnej správy UPJŠ prof. Ladislava Lovaša, vedúcu katedry sociálnej psychológie Prešovskej univerzity doc. Vieru Bačovú či vedúcu katedry politológie doc. M. Gbúrovú z tej istej univerzity.
* * *
S matematikou je to ako so športom, treba stále prekonávať nové méty
V tomto roku oslavuje okrúhle 80. narodeniny vedúci detašovaného pracoviska Matematického ústavu SAV v Košiciach Prof. RNDr. Ján Jakubík, DrSc. Ani v takomto veku ešte ani zďaleka nemyslí na odpočinok, pravidelne publikuje v odborných časopisoch a zároveň je aj recenzentom prác svojich kolegov. Narodil sa v Dudinciach. Počas štúdií na gymnáziu ho najviac zaujímala - literatúra. Aj teraz si v prestávkach pri práci číta krásnu literatúru. Pri našej návšteve mal rozčítané básne od Jesenina. Podotýkame, že v ruštine. V šiestej triede gymnázia sa rozhodol, že sa bude venovať medicíne. Rok a pol ju aj študoval, robil skúšky bez problémov, až v ňom napokon definitívne dozrelo rozhodnutie venovať sa profesne matematike a fyzike.
Keď sa spomenie matematika, vo väčšine z nás v prvej chvíli nastúpia spomienky na strastiplné chvíle pred písomkami. Sú však aj ľudia, ktorí sa jej upísali na celý život. Človek by si síce myslel, že na čo sa už v oblasti matematiky dalo prísť, na to sa už aj prišlo, o opaku nás ale presvedčil J. Jakubík. "V matematike, to máte ako v športe. Sú nejaké hranice, méty, v našom prípade doposiaľ poznaného. Naším cieľom je posúvať tieto hranice ďalej, objavovať to, čo ešte objavené nebolo. Vyriešenie jedného problému automaticky nastoľuje ďalšie."
Ako vlastne vyzerá pracovný deň takého matematika?
"Tak napríklad včera som hneď po príchode do práce musel vybaviť niekoľko mailov, viaceré z nich samozrejme v angličtine. Prvý bol z odborného nemeckého časopisu Soft Computing, kam som poslal svoj článok. Recenzent ma v ňom žiadal o nejaké doplnky, ktoré som hneď aj urobil. Druhý mailom som poslal svoj článok do pražského odborného časopisu. Odpovedal som aj na mail, ktorým sa mi ozvala kolegyňa z Grécka. Ďakovala mi za vyriešenie problému, ktorý načrtla ona vo svojej práci a navrhla mi ďalšiu spoluprácu. Podobných vecí bolo viacero, musel som popodpisovať aj nejaké papiere... Cez obed som si chvíľku čítal Jesenina. Popoludní som sa vrátil k práci na riešení jedného konkrétneho matematického problému."
Prof. Jakubík vydal mnoho odborných publikácií, za objavné výsledky v oblasti abstraktnej algebry, najmä usporiadaných algebraických štruktúr dostal viacero významných ocenení. Jeho výsledky sú často citované v renomovaných odborných prácach, ako špičkový odborník je recenzentom článkov a dizertácií.
Šestnásťčlenný pracovný kolektív košického pracoviska matematického ústavu SAV pracuje na viacerých projektoch, ktoré sú organizované na báze grantov.
* * *
Budúcnosť patrí inteligentným materiálom šitým na mieru človeku
Ústav materiálového výskumu SAV vznikol v roku 1955 na podporu hutníctva v Košiciach v nadväznosti na výstavbu VSŽ. Orientuje sa na základný výskum a vývoj nových materiálov a technológií.
"Naše pracovisko je medzinárodne uznávané, sme zapojení do mnohých medzinárodných projektov a programov Európskej únie," hovorí riaditeľ ústavu Prof. Ing. Ľudovít Parilák, CSc. "Veda ako nadnárodná patrí do celosvetového priestoru. Spolupracujeme s pracoviskami od Japonska až po USA a takmer so všetkými krajinami v Európe. Sme príspevková organizácia, a zo štátneho rozpočtu dostávame obmedzené zdroje predovšetkým na mzdy. V rámci samofinancovania potrebné prostriedky čerpáme z rôznych domácich a zahraničných grantov, projektov Európskej únie, či štátnych zákaziek. Na ústave máme aj výrobnú základňu, ktorá umožňuje realizáciu prototypovej výroby."
Ústav sa vo svojich výskumoch orientuje na výskum a vývoj materiálov s lepšími fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami a to najmä pri konštrukčných oceliach, oceliach pre automobilový priemysel, vrátane karosérskych aplikácií. Ďalšou oblasťou je prášková metalurgia na báze železa, medi a hliníka, potom kompozitné materiály, disperzne spevnené materiály, moderné keramické materiály a pod. Materiály vyvinuté v ústave sa po patentovaní dnes už bežne vyrábajú. V oblasti práškovej metalurgie má ústav dokonca dominantné postavenie v celej centrálnej Európe a je celosvetovo uznávaný.
"Vlastnosti materiálu ovplyvňuje jeho štruktúra. V zahraničí sa o nás hovorí ako o košickej škole štruktúrnej podstaty vlastností a porušovania materiálov. Košická škola bola zakladateľom celej tejto filozofie výskumu," poznamenal Ľ. Parilák.
Medzi najvýznamnejších partnerov ústavu patrí U. S. Steel Košice a Železiarne Podbrezová, Metalsint Dolný Kubín, MIBA Slovakia atď.
"Z najvýznamnejších osobností, ktoré v tejto oblasti pôsobili, za všetkých spomeniem aspoň Prof. Ing. Milana Šlesára, DrSc., ktorý bol zhruba 19 rokov riaditeľom ústavu. Úspechy dosiahol v oblasti výskumu mechanických vlastností materiálov a porušovania. V oblasti práškovej metalurgie významné celosvetové ocenenie za svoju publikáciu, ktorá vyšla v Anglicku, získal Ing. Andrej Šalag, DrSc," dodal Prof. Pariľák.
Materiálový výskum je veľmi dynamický. Súčasným trendom sú tzv. inteligentné materiály, teda materiály šité na mieru pre človeka. "Materiálu sa jeho vlastnosti vyslovene doslova naprogramujú - dôjde napríklad k zmene vlastností pri zmene teploty. Takýto materiál napríklad napojíte drôtmi do siete elektrického napätia a keď sa nahreje na 80 stupňov, sám sa vypne, čiže nemá žiadny odpor. Dá sa využiť ako čidlo na varič a pod. Netreba žiadne relátka či kondenzátory. Medzi takéto inteligentné materiály patria nami vyvinuté elektrokeramické materiály. Veľkú perspektívu do budúcnosti majú aj biomateriály, gradientné, kompozitné materiály a nanoštruktúrne materiály," dodal Ľ. Pariľák.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
