dovolenkou skončili. Členov koalície čaká už v utorok koaličná rada, kde sa budú snažiť v globále dohodnúť. Jednotlivé strany sa stavajú na zadné a kašlú na nejaké tie sľuby, ktoré svojim voličom po voľbách servírovali na striebornej tácke. Nezaháľa však ani druhá strana a snaží sa byť víťazom tam, kde sa dvaja bijú.
V posledných dňoch, s blížiacim sa 35. výročím augustových udalostí, sa snaží o vyleštenie svojho imidžu obligátnym - my nič, my muzikanti "rosná" komunistická strana. "KSS sa ospravedlňuje, ak boli niekomu spôsobené niektoré príkoria (!) Ale my sme ich nespôsobili, ospravedlňujeme sa za tých, ktorí ich spôsobili", sypal si na hlavu popol predseda KSS Jozef Ševc. Po toľkých desaťročiach znejú tieto slová, ako keby v roku 1968 dokokopy o nič nešlo a príslušníci cudzích vojsk nič nerobili, iba na uliciach hrali s občanmi Československa piškvorky. Samozrejme, "dnešná" KSS tvrdí, že ona jestvuje iba desať rokov a nenadväzuje na svoju totalitnú predchodkyňu. Keby sa o tom hovorilo trebárs v nejakom hranom filme, mohli by sme sa od smiechu popučiť. Ibaže, celá vec má jeden háčik. Naši "desaťroční" komunisti popri svojej "mladosti" predsa len ctia svojich rodičov, na ktorých nedajú dopustiť - príchod vojsk Varšavskej zmluvy do Československa sem, príchod vojsk tam. "Vážime si všetko, čo tá strana urobila (to ako tá "stará" KSS) - aj dobré, aj zlé (!). Hlásime sa k tomu, prečo nie, veď vychádzame z jedného otca a matere, ako sa hovorí", perlil duchom Ševc a spolu so svojimi súdruhmi si zaspomínal na staré dobré časy normalizácie, keď bol podľa jeho slov "pozitívny vývoj ekonomických, spoločenských a kultúrnych hodnôt". A nechápe, prečo sa to domácim piškvorkárom nepáčilo...
Pútnikov netreba hľadať iba medzi priaznivcami cirkvi. Tí novodobí nechodia od jedného pútnického miesta k druhému, plní striedmosti a pokory, ale našli si úplne iné miesta. Nie sú tam síce nijaké kríže, ani sochy svätých, sú to však "posvätné" miesta, ktoré sa oplatí vidieť a v prípade priaznivých podmienok tam - i keď nie navždy - zostať aspoň pár rokov. Ak niekto ešte neuhádol, o čom sa hovorí, stačí pár pohľadov do parlamentu, prípadne nejaké spomienky a hneď je v obraze. Samozrejme, ide o niektorých politikov, ktorí menia stranícke tričká snáď podľa ročného obdobia, podľa počtu blondínok v "mužstve", veľkosti topánok budúcich kolegov, veľkohubých sľubov a možnosti rastu na pomyselnom somárskom rebríku, aby sme spomenuli aspoň niektoré aspekty. Uf, zabudli sme na igelitky plné platidiel. A tak sa z hnuťáka stáva unionista, potom snáď ánovák, či z esenesáka peesenesák a potom znova poďho k rodnej materi, či Malíkovej. Čas ide, prestupy sa množia a do penzie je ešte stále ďaleko.
Iste, príkladov je omnoho viac a dať všetky mená a prestupy dokopy by bolo zaujímavým čítaním. Až teraz, po niekoľkých rokoch, sa začína našincovi vyjasnievať. Na Slovensku sa preto rodí toľko politických strán a straníčok, aby sa nádejní politici v úvodzovkách mali kde teteliť - raz tu, raz tam, raz inde... Iba tak na okraj, v poslednom čase sa rozšírila nepravdivá, informácia, že niektorí Tkáčovci by sa radi spojili s bratmi a sestrami z ANO. Ako sa vyjadril veľký šéf, noví poslanci by v jeho strane neprekážali. Sám možno v duchu premýšľa nad novou politickou stranou, lebo v koalícii to má ANO nahnuté. "Zatiaľ nemáme dôvod odchádzať, sú tu iní, ktorí nás dnes arogantne vyhadzujú", vyjadril sa Rusko a už usilovne trénuje za pomoci odborníkov z Markízy rétoriku na nadchádzajúcu koaličnú radu...
Ani opozícia nie je spokojná. Sedieť iba tak v parlamente a robiť "křoví" koalícii ju po roku prestalo baviť, a tak kuje plány, ako zmeniť zasadací poriadok nielen v parlamente. Hlavným organizátorom uskutočnenia takýchto úvah sú momentálne komunisti, ktorí ešte stále plačú za dvojkorunovým mliekom, prvomájovými oslavami a Mesiacom Československo-sovietskeho priateľstva. Bratia v opozičnom triku dievčatá a chlapci zo správneho smeru na takéto úvahy nemajú mnoho času, lebo sa usilovne učia angličtinu, aby mohli zasadať v elegetnejšom parlamente. Zmene zasadacieho poriadku sa však nebránia. K nim sa pripojí onedlho aj Vševedko, len čo sa mu podarí oskalpovať Csákyho, aby zabudol na podpredsednícke kreslo i maďarskú vysokú školu. Proti nie sú ani hnuťáci, i keď Mečiar si každú chvílu hádže mincu, či chce byť prezidentom, či nie. Nakoniec, mohol by to vyskúšať, možno zasa sa nájde niekto, kto inštaluje odratávacie hodiny. A tak sa po dovolenkovom období na domácom politickom poli opäť všetko dostáva do starých koľají. Zaujímavosťou je, že nie iba meteorológovia sľubujú horúcu jeseň.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
