kalendárny rok, každopádne stráviť tam čo i len jeden deň je pre našinca silne emotívny zážitok. Ale nie sú to len starodávne budovy, ktoré robia z Prahy snové mesto mladých ľudí. Jednoducho povedané, v porovnaní so Slovenskom je tam všetkého viac a všetko je aj väčšie, dopravou počnúc a nočným životom končiac.
Jednou z vecí, ktoré u nás zaručene nenájdete a čo je pre Prahu bežnou rutinou je metro. Nekonečne dlhé eskalátory vedúce hlboko do podzemia a nebezpečne hlboké koľajisko. Veziete sa na jednej z tratí a nevnímate žiadne zatáčky a poklesy. Raz sa veziete nad zemou a vzápätí prechádzate pod Vltavou a ak sa rýchlo zorientujete, všade ste rýchlo a bezpečne. Domáci obyvatelia sa dokonca neboja prevážať na eskalátoroch, ktoré idú približne dva-krát tak rýchlo ako naše, detské kočiariky alebo bicykle.
Na druhej strane, tak, ako každé veľké mesto, aj Praha je mesto plné paradoxov. Bezstarostní nemeckí turisti vysedávajú v letných záhradách a popíjajú pivo, ktorého cena sa šplhá do astronomických výšok a vedľa nich, v kútoch domov prosia o almužnu miestni žobráci. Úboho vyzerajúce bytosti, ktorých tvár je posiata vredmi, a o ich príslušenstve k ľudskému pokoleniu svedčia len ušmudlané ruky, ktoré prosebne zopínajú ako pri modlitbe. Pri pohľade na toto ľudské utrpenie vám ich môže prísť na chvíľku aj ľúto, ale po zistení, že za ich denný "zárobok" by sa nemusel hanbiť hocijaký človek čestne chodiaci do práce, vás empatia zaručene prejde.
Ďalšou netradičnou vzorkou ľuďí sú pouliční umelci, ktorých stretnete na Karlovom moste. Precítená hra dlhovlasého pána v stredných rokoch na kryštáľové poháre, kedy sa pokyvkával on, aj jeho hriva do taktu nádherných diel klasiky, či subtílny starček, ktorý pri svojej hre využíval ojedinelé píšťaly, bubienok, či nástroj pripomínajúci gajdy, to všetko súčasne a sám. Alebo vyzývavé rómky na Václavskom námestí, zjavujúce sa pravidelne s príchodom tmy a pokrikujúce trefnú vetu po solventne vyzerajúcich turistoch: "Do you want sex?" Praha má jednoducho veľa podôb...
Vždy na začiatku leta sa Praha beznádejne zaplní študentmi z Čiech, susedného Slovenska, či emigrantmi z východnej Európy. A takmer všetci tu prichádzajú s cieľom nájsť si dobrú prácu. Keď si ju väčšina šikovnejších alebo tých, ktorí mali viac šťastia nájde, pre ostatných sa 'dobrá práca' zmení na 'akákoľvek práca'. A tak prichádzajú ambiciózni študenti o ilúzie trebárs pri "letáčikárstve", čo znamená napríklad rozdávať na Václavskom námestí reklamné letáky nočných klubov. Veľavravná fotografia úsporne odetej slečny na lícnej strane, mapka na rube, prítomnosť spomínaných slečien a o zábavu je postarané, lebo muži bývajú veľmi domýšľaví...(A vysvetliť cieľ vašej roboty potuteľne sa usmievajúcemu japoncovi, ktorý nerozpráva česky, býva zložité.)
Tiež môžete pracovať v skupinkách ako navádzači. Celú noc stojíte na námestí, oblečení v neónových tričkách a presviedčate ľuďí, aby sa prišli pozrieť do daného podniku, prípadne im vysvetľujete cestu a dostávate za to plat. Medzi "nočné zamestnania" patria aj go-go tanečnice, finančne veľmi lukratívna, ale komplikovaná práca pomocou špeciálnej agentúry.
No a samozrejme aj časníci, čo je výhodná robota hlavne pre tringelty alebo ak chcete "dýžka". Ak máte priemernu mzdu a každý deň okolo 200 "kaček" k dobru, ktoré postačia na bežné živobytie je výplata ako prémia. Za predpokladu, že máte okolo seba dobrý kolektív, to môže byť celkom príjemná práca. Taktiež sa dá pracovať v širokej sieti pražských hypermarketov, kde sa pomocná sila vždy zíde, či už ako predavači, či vo fast-foodoch za pultom... Stáva sa tiež, že občas má niekto problém vysporiadať sa so Slovákmi v Prahe, kde sa používa krutý spôsob kastovania, na ktorého vrchu sú Česi, potom Slováci, pod nimi Ukrajinci a iné východné krajiny a na konci sú černosi. Okrem toho, že si študenti pri letných brigádach musia zvykať na manuálnu prácu, taktiež sa musia vysporiadať s postavením na samom dne hierarchie podniku a s nezmyselnými rozkazmi nadriadených, ktorých kvalifikácia častokrát nepresahuje vzdelanie ich podriadených.
Samozrejme, ak nemáte chuť lopotiť sa jedenásť hodín denne za minimálnu mzdu a váš cieľ je dobre si zarobiť, pražský erotický priemysel je vám otvorený, lebo tam vždy radi privítajú nové, čerstvé tváre, mladosť je vrele vítaná.(Ale nestratí sa ani štyridsiatnička s dvoma deťmi so špecializáciou na sado-maso.) Seriózne agentúry vyvážajú českú krásu na fotografiách za veľkú mláku za slušné peniaze, ale ťažko uveriť, že len pre časopisy v dobe, kedy internet spája celý svet. Odtiaľto je to už len krôčik k filmu. Za pol roka v tejto branži by sa priemerne pekné dievča slušne zabezpečilo sumou presahujúcou päťciferné okrúhle číslo. No a samozrejme, prinieslo by jej to aj slávu, ktorá je s týmto výnosným povolaním spätá, či "služobné cesty" do exotických krajín z čiste pracovných dôvodov, na ktoré majú žalúdok asi len ojedinelé existencie.
Jednou z ďalších možností je zaregistrovať sa v študentskej pracovnej agentúre, čo je malý problém jednak preto, že nie všetky agentúry prijímajú aj zahraničných študentov, ktorými Slováci sú a okrem toho si strháva percentá z výplaty za sprostredkovanie danej práce, ktorej zameranie môže byť rôzne, od čipovania spodného prádla, cez sťahovanie autosalónu, práce za pokladňou, či pobehovanie po obchodnom centre v obrovskom bobrom kostýme a oslovujúcim vystrašené deti.
Práce v Prahe je nadostač a ako sa hovorí, kto hľadá, nájde. V zásade platí, že je lepšie nájsť si radšej vyhovujúcu prácu neskôr, ako zobrať hocičo, lebo po únavnej, aj dvanásťhodinovej "šichte", vám už energia na ďalšie hľadanie asi nezostane. Dobrou správou zostáva, že aj keď robíte trebárs za minimálnu mzdu a smeny od 8 do 12 hodín, pokryje to náklady na život celkom dostačujúco.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
