tento všestranný človek viac ako desať rokov navštevoval ľudovú školu výtvarného umenia, vo voľnom čase maľuje, píše poviedky, či tvorí www - stránky, jeho najväčšou vášňou sa však stal film. Koncom apríla 2003 sa uskutočnila premiéra jeho prvotiny: filmu Veľké oči majú strach (ďalej už len VOMS).
Pred niekoľkými mesiacmi sme mohli vidieť tvoj režisérsky debut, ktorého premietanie bolo spojené s vystúpením undergroundovej skupiny Jelli Beli, ako s odstupom času hodnotíš ohlasy na túto akciu?
-Reakcie boli rôzne, ale celkovo premietanie hodnotím pozitívne. Myslím, že to bola celkom ojedinelá kultúrna akcia v Košiciach, čisto nezávislej produkcie. Prišlo veľa ľudí, aj keď by sa dalo diskutovať nad tým, prečo tí ľudia prišli ( smiech ),ale celkovo bolo viacej pozitívnych ohlasov.
Amatérsky film si určite žiada okrem režisérskeho talentu, aj značné organizačné skúsenosti. Ako si to zvládal po tejto stránke?
-Nebolo to ľahké, ale človek musí byť presvedčený, že to, čo robí je dobré, musí tomu veriť, musí sa do toho dať. Potom sa dajú zorganizovať aj kamaráti, korí nie sú práve najzodpovednejší.
Čiže nezodpovední herci...
...bežný človek, ťažko môže vydržať dlhšie pracovať na projekte ako bol tento film, pri ktorom nebolo nič isté. Málokto si vedel predstaviť výsledný efekt a ľudia mohli mať pochybnosti o tom, či to celé šaškovanie pred kamerou má zmysel. Točili sme to rok a je celkom pochopiteľné, že miestami sa strácal entuziazmus.
Môžeme sa v blízkej dobe, tešiť na nejaký podobný projekt?
-Momentálne sme natočili klip pre skupinu Jelli - Beli a píšem si predlohy na nový scenár.
Okrem VOMS máš za sebou aj rôzne krátke filmíky ako: Keks, Loop, či Le surrelizme. Všetky si točil sám, alebo si aj s niekým spolupracoval?
-Samozrejmé s hercami, ale réžia bola stále v mojich rukách, aj keď v Le Surrealizme to bolo rozdelené medzi viacerých.
Ako hodnotíš slovenskú kinematografiu, vo všeobecnosti s pohľadu začínajúceho režiséra?
-Naposledy som videl: Dážď padá na naše duše od Baltza a to by som nerád hodnotil(smiech). Celkovo sa naozaj nie je k čomu vyjadriť. Vyzdvihol by som skôr ľudí ,ktorí majú chuť točiť v amatérskych podmienkach a verím, že sa rozhýbe aj "oficiálna" slovenská kinematografia.
Kedy by sa podľa teba mohla Slovenská kinematografia priblížiť aspoň susednej českej, kde sa ročne natočí aj desať filmov a dáva sa priestor aj značne alternatívnym snímkam ako napr. Aňdel Exit, či Perníková věž?
- Ťažko povedať, ale najprv musia prísť ľudia, ktorí naozaj chcú točiť a nebudú stále lamentovať, nad tým že nie sú peniaze. Dnes už existuje moderná technika ako digitálna kamera a podobne, ktorá umožňuje natočiť celkom slušný film takmer zadarmo.
Ako hodnotíš smerovanie filmu vo svete za posledných desať rokov?
-No neviem. Väčšina ľudí sleduje len americkú produkciu, ktorá vlastne stagnuje. A naozaj hodnotné umelecké filmy boli, sú, aj budú...
Vidíš tam nejaký vývoj, nejaké smerovanie?
-Možno návrat k pravdivým témam...
Čo sú to tie pravdivé témy ?
-Život, to čo sa v ňom naozaj stane, a nie nejaké vymyslené hlúposti. Reálne prežívanie človeka a reálne hodnoty...
Ako napríklad?...
-Hmm...súcit? Súcit s inými ľuďmi. Odklon od egoizmu. Ale vývoj je, že neexistuje žiaden konkrétny smer, ako to bolo v minulosti, teraz si každý točí čo chce...
Ako vzniká taký amatérsky film?
-Je to individuálne. Treba mať nápad, chcieť točiť a nájsť ľudí ktorí sú ochotní spolupracovať. A tiež mať pevná vôľu, nájsť si na točenie čas...
Dopočuli sme sa, že si sa s filmom VOMS zúčastnil na amatérskej filmovej súťaži, ako si dopadol a ako to celé hodnotíš?
-(smiech) Zúčastnili sme sa súťaže Cineama 2003, boli sme oslovení, aby sme film prihlásili, aj keď podmienka bola do dvadsať minút, náš film má osemdesiat. V Košickom kole sme získali hlavnú cenu, postupovali sme ďalej a v krajskom kole sme nezískali nič. To bola prehliadka čisto amatérskej tvorby a myslím, že náš film...no nezapadol do koncepcie, do pohľadu amatérskych tvorcov.
Aký je tvoj obľúbený film, obľúbený režisér?
-V poslednom čase neorealisti.( Pier Paolo Passolini ) nedávno som videl dva iránske filmy, ktoré odkazujú na neorealizmus, tie sa mi páčili. Páčia sa mi filmy, ktoré ukazujú veci ktoré sú medzi nami, ale spoločnosť ich prehliada. Ako napríklad Gumo od Harmoni Korina.
Od septembra nastupuješ na VŠMU v Bratislave, na filmovú fakultu. Aké sú tvoje plány do budúcnosti?
Točiť filmy.
Autor: Matúš Gomolčák
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
