kampaní. Premiér spomenul kauzy "vláčiky, Badžgoň a iné veci". Pokúsili sme sa zosumarizovať dôležité témy, ktorých odhalenie malo za následok personálne zmeny, zrušenie tendra, alebo nepríjemné vysvetľovanie.
Kauza ľahké motorové vlaky - V máji 2002 denník SME napísal, že prezident Rudolf Schuster dostal list od prezidenta Švajčiarska Kaspara Villigera, v ktorom sa sťažuje na "negatívne vplyvy" pri obchodovaní na Slovensku. Švajčiarska firma mala u nás vyhrať miliardový tender z leta 2001 na dodávku 35 ľahkých motorových jednotiek, ale otáľalo sa s podpisom zmluvy. Do užšieho výberu sa v konkurze dostali švajčiarska firma Stadler (spolu so ŽOS Vrútky) a francúzska spoločnosť Alstom. Výberová komisia železníc sa rozhodla pokračovať v rokovaniach so Stadlerom.
Kauzu politicky rozpútal list poslanca Petra Kresánka z SDKÚ adresovaný premiérovi. Spochybňoval rozhodnutie komisie, ale kľúčovým sa v liste stalo tvrdenie: "Gabo berie vec alternatívne podľa toho, že pozadie je pre stranu rovnaké." Kresánek neskôr poprel, že pozadím sú peniaze pre SDKÚ od ľubovoľného víťaza tendra.
Premiér Mikuláš Dzurinda povedal, že o kauzu sa začal zaujímať, až keď ju zverejnili médiá. O miliardovej zákazke vraj nehovoril ani s bratom Miroslavom, ktorý predsedal výberovej komisii. Kauzu interpretoval tak, že môže ísť o konšpiráciu alebo o provokáciu proti nemu. Napokon však minister dopravy Jozef Macejko, ktorý vraj do tendra nenáležite zasahoval a snažil sa šéfovi železníc Andrejovi Egyedovi zabrániť v podpise zmluvy s víťazom, prišiel o funkciu a Prezídium SDKÚ ho vylúčilo z volebnej kandidátky. Kresánka vylúčili dokonca zo strany. Tender bol zrušený.
Kauza Badžgoň - Vo februári tohto roka prišli do redakcie SME v obálke poštou prepisy odpočutých rozhovorov podnikateľa Jána Badžgoňa. Pravosť časti prepisov potvrdil sám podnikateľ i druhá telefonujúca strana. Iné rozhovory naznačovali prepojenie ekonomickej a politickej loby, Badžgoň ich pravosť poprel. Prepisy prišli aj viacerým politikom.
Denník SME zverejnil niektoré úryvky rozhovorov s iniciálkami mien. Premiér po dňoch mlčania na kauzu odpočúvanie reagoval, že ide o mafiánske praktiky. Už v tom čase tvrdil, že má predstavu, kto za tým je, ale hovoriť chcel len pred vyšetrovateľmi. Za závažnejšie však označil články v britskom periodiku Jane's Intelligence Digest, ktoré obviňovali SIS z nekalých praktík: "To sú výplody, ktoré hraničia so zdravým rozumom, ale čítajú to ľudia," hovoril Dzurinda. K odpočúvaniu sa však nechcel viac vyjadrovať, lebo "to je voda na mlyn mafii a tým, ktorí chcú tento systém deštruovať, pretože ich ohrozuje".
Kauza byt premiérovho brata - Koncom roka 2001 denník SME napísal, že brat predsedu vlády Miroslav Dzurinda získal luxusný štátny byt. Dali ho postaviť v širšom centre Bratislavy Železnice SR, kde je Dzurinda riaditeľom divízie železničných koľajových vozidiel. Po spustení kauzy požiadal predseda vlády Najvyšší kontrolný úrad o prešetrenie bytovej politiky železníc. Začiatkom tohto roka médiá priniesli informáciu NKÚ, že železnice pri prideľovaní a predaji bytov viackrát porušili svoje vlastné nariadenie.
Kauza Palacka - Exminister dopravy za bývalej Dzurindovej vlády Gabriel Palacka je stále členom Prezídia SDKÚ. K premiérovi mal vždy veľmi blízko. Po jeho odstúpení z funkcie ministra pre viaceré škandály, pri ktorých bol podozrievaný z korupcie, ale aj nútenom odchode ministra hospodárstva Ľudovíta Černáka, sa objavili úvahy, že na ministrov sa udial mediálny pohon a médiá sa ich vlastne rozhodli odstrániť z funkcií. Kauzy obidvoch ministrov sa neobjavovali len v denníku SME, denník však ako prvý informoval o sedemmiliónovom byte exministra Palacku.
(r)
Autor: olo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
