Drahoslav Mika z Popradu prináša pravidelnú náruč vtipov pre tých, ktorým nie je cudzia zemplínčina:
- Deži, ta čom maš na tej lopace take dluhe porisko?
- Ta žebi mi bul od roboti co najdaľej.
Hodzina naboženstva:
- Dzeci, co muši človek spravic, žebi še dostal do ňeba?
- Umric, pan farar.
- Maričko, jagbač buze padac dišč.
- Ta podzme še skric do tamtej šopi.
- A co ket ňebudze?
- Ta podzme choľem za tamte krački.
Ďuri i Ander perši raz sfaraľi do baňi.
- Juj, jaka veľka cma!
- Vidziš, a to me išče ľem na ďenej. Jak strašňe tu muši buc na nočnej!
- Časi še meňa, - hutori Agnesa. - Moja mac sebe išče pameta, jak ju ocec perši raz pobočkal, a moja šestra už aňi ňezna, jak vipatral jej perši muž.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
