potešíme vyžrebovaných súťažiacich: Zuzanu GREGOVÚ, Medená 25, Košice-Barca a Ing. Alexandra MOYZESA, Hradská cesta 9, Kežmarok, ktorým blahoželáme.
V opálových baniach na Dubníku (osada sa spomína v r. 1299) žijú dnes chránené netopiere. V minulosti tu ťažili opály, ktoré sa vyskytovali hniezdovito a o ktorých je prvá písomná zmienka zo 14. mája 1597. Je to povolenie cisára Rudolfa II. pre Alberta Magnusa z Vratislavi. Povolenie zmocňuje Magnusa hľadať opál na celom území Uhorska. Ďalší písomný doklad je reskript z novembra 1603 vydaný tiež cisárom Rudolfom II. Štefanovi Kecerovi v Pekľanoch, aby dovolil obhospodarovať bane na rôzne kovy na svojom majetku, pričom sa spomína aj opál. V roku 1609 vydal osobný lekár Rudolfa II. Boetius publikáciu o gemách, v ktorej popisuje aj opály, medzi nimi tiež z Dubníka. V roku 1673 spomína E. Brown opál veľkosti päste, ktorý sa nachádzal v cisárskom mineralogickom kabinete vo Viedni. Bol to neopracovaný opál z Dubníka. V Národnom múzeu v Budapešti je náhrdelník, údajne svadobný dar kráľovnej Izabely, manželky Jána Zápoľského z roku 1540. Je na ňom 13 drahých opálov rôznej veľkosti s vonkajšími znakmi dubníckych opálov. O druhom dubníckom opále je množstvo zmienok, popisov, správ, máp. Takisto z Červenice, ktoré boli známe opálom "Oči sveta" alebo "Mačacie oči".
Medzi prvé samostatné monografické práce o Dubníku patrí správa baróna C. H. Qeispitzhejma. Navrhol v nej organizáciu, ktorá by sa starala o hľadanie opálov na haldách alebo v povrchových banských dielach, aby sa predišlo krádežiam a sprenevere. Názory na podstatu opálu spracoval Delius po štúdiu a experimentoch v domácom laboratóriu s "orientálnymi" a dubnickými opálmi. Dokázal, že väčšina tzv. orientálnych opálov pochádza z ich skutočnej domoviny a tou je Uhorsko. Najväčšie z nich sú veľmi drahé. Za opál veľkosti groša sa platí od 60 do 100 dukátov. Samuel Zay vo svojej mineralógii, ktorú vydal v r. 1791, píše aj o opáloch z Uhorska, v Šariši, na Spiši a vyzdvihuje ich lepšiu tvrdosť oproti saským. Spomína zriedkavý druh opálu "Mačacie oči" alebo "Oči sveta", vyskytujúci sa v Egypte Oriente, Amerike a pravdepodobne aj v Červenici.
Medzi záznamami sú aj také, ktoré spomínajú aj iný ako odborný záujem o opál - ten bol predmetom výnosného obchodu, ktorým sa zaoberali nie tak miestni obyvatelia Dubníka či Červenice, ako dobrodruhovia a priekopníci. Ilegálny a dobre organizovaný obchod mal svoje centrum v Košiciach, kam sa dostával tajnými cestami šmelinárov v 18. a 19. storočí. Túto nelegálnu konkurenciu pociťovali všetci dubnícki podnikatelia až do konca 19. stor. Priekupníci kupovali drahé opály od domácich obyvateľov a tieto sa potom predávali po celej Európe ako orientálne opály. Opály, ktoré mali bádatelia z Dubníka, našli ako osamelé kusy, keď sa topil sneh v krtincoch a potokoch, po silných dažďoch, v koreňoch stromov, na rozoranej pôde, vo vode a neboli väčšie ako hrášok či fazuľa. Väčšie kusy sa na povrchu nachádzali iba zriedkavo.
Do utorka 26. augusta posielajte odpovede na fotohádanku č. 81:
Obec Červenica sa spomína r. 1409 ako majetok rodiny Kecerovcov. Spomína sa aj v súvislosti s "Očami sveta" alebo "Mačacími očami". Napíšte, čo konkrétne označovali týmito dvoma názvami: a) živočícha, b) krajinu, c) drahý opál.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
