podvedome cítili, že reformnej zostave možno dohorieva sviečka. Pod rukami im prechádzali vagóny zákonov, určené pre kuriéra do parlamentu. Hviezdou stredy bola bez diskusie Miklošova supernovela dane z príjmov, včerajšok patril - čo sa týka významu pre "ľud tejto krajiny" (povedal by Ľupták) - balíku školských zákonov.
Máme teda schválenú - zatiaľ iba vládou - rovnú daň z príjmov v sadzbe 19 percent. Ide o revolučný a vynikajúci krok, ktorý odštartuje nové ekonomické dejiny Slovenska. Blahodarný dosah rovného zdaňovania pripúšťajú všetci rozumní ekonómovia, hoci s výhradami. Áno - sazdba mohla a mala byť nižšia. Chcelo to len minimum dobrej vôle a odvahy vstúpiť do výdavkov (alebo aj do deficitu), a spokojne sa dalo ísť nižšie na 16, 15 ba aj 13 percent. Na príjmovej stránke by to robilo výpadok iba 6-10 miliárd - z 250 plánovaných na rok 2004. Pravdu povediac, nevidieť rozumný argument, ktorý Miklošovi bránil - naporúdzi sú iba nízke a nedôstojné pohnútky, napríklad že aj on má isté zábrany odľahčiť ešte viac "bohatým". Aspoň to naznačili niektoré zdroje, ktoré sa motali okolo oponentúry... Nešťastné je, že tieto výhrady mediálne prekrývajú samotný fakt zavedenia rovnej dane, čo nie je správne. Zvýšenie motivácie pracovať, zarábať a nezatajovať príjmy je najsilnejší rozvojový impulz, aký pod slnkom existuje. Mikloš zaslúži uznanie aspoň za to, že k tomuto neštandardnému kroku - v rámci EÚ, kde smerujeme - nabral guráž.
To mu treba objektívne priznať, hoci celú koncepciu si už nechal lobistami rozvrátiť z viacerých strán. Korunu ústupkom nasadil v stredu, keď oznámil dočasné zachovanie paušálnej dane. Teda možnosť zachovania. Ale už môžeme brať naisto, že v NR SR takýto poslanecký návrh prejde. Niežeby paušál bol tou typickou výnimkou, ktorá znehodnocuje celý systém - skôr naopak, svojou filozofiou do koncepcie sedí. Mikloš však pol roka tvrdil presný opak a kričal, že len cez jeho mŕtvolu - ak zostane paušál, nebude rovná daň. Lobisti ho spracovali a nesprávne je, že ide o selektívny strih - malí remeselníci áno, ostatné samostatne zárobkovo činné osoby nie. Prečo? Filozofiou reformy bolo čo najmenej výnimiek a nepravidelností. Teraz udelil Mikloš jedným dychom výnimku a z výnimky výnimku na tých, ktorých sa netýka. Absolútnym nezmyslom je potom realizácia daňových bonusov na deti vymyslená v spolupráci s Kaníkom: Automaticky náležia iba zo závislej činnosti, teda zamestnancom. V nezávislej činnosti vám vznikne nárok na bonus až pri príjme nad 12 násobkom minimálnej mzdy. Čo je toto za cirkus???? Je dieťa samostatne zárobkovo činného prašivé? Čím je pre štát menej hodnotné ako dieťa zamestnanca?
Lepšie i horšie riešenia prináša novela vysokoškolského zákona. Horšie spočíva v tom, že reforma financovania sa odkladá o rok. Tak rozhodla vláda a rektori a ďalší socialisti si teda môžu zaspievať. Navyše - skrytou hrozbou odkladu je, že ak sa koalícia v jeseni zrúti, "bezplatné štúdium" a teda podfinancované školstvo tu zostane možno naveky. Od menšinovej vlády ani Fica už nič rozumného nečakajme.
Lepšia správa ale je, že model, ktorý navrhoval minister Fronc, bol krokom vpred, ale slepačím a v podstate o ničom. Mikloš ho zablokoval a v princípe mal pravdu: ťažisko na sociálnych štipendiách nerieši základný problém - rozšírenie prístupu k vysokoškolskému vzdelaniu. Zadanie znie, že ministerstvá financií a školstva majú vypracovať do novembra novú filozofiu spoplatnenia štúdia. Keďže Froncov polosocialistický model bol odvrhnutý, dá sa očakávať, že sa presadia komerčné pôžičky s úrokovou bonifikáciou štátu. Odpor k tejto forme je jednoducho predsudok a zadubenosť; dnes sociálne slabý študent bude o päť rokov kvalifikovaný absolvent s vyhliadkou na (vysoko) nadštandardný príjem, z ktorého môže svoj záväzok spokojne splácať. A existujú ešte onakvejšie systémy - austrálsky zákon napríklad určuje platby absolventov, ktorí vlastne financujú štúdium svojich nástupcov. Model je geniálny v tom, že škola sa stáva zainteresovanou na presadení sa svojich absolventov na trhu práce - čím kvalitnejších ľudí vychová, tým viac "zarobí". To nie sú ani pôžičky, absolvent platí "alma mater" nejaké promile z príjmov až do penzie. Aj toto by sa dalo rozbehnúť - keď už budeme mať rovnú daň...
Teraz sa len modliť, aby koalícia svoje povinnosti stihla skôr, než sa jej vnútorné vzťahy stanú neudržateľné. Zápas o reformy začína pripomínať dostihy - čo príde do NR SR skôr: Nová koncepcia financovania VŠ alebo žiadosť o zbavenie Ruska imunity?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
