stredu schválila vláda, sa zavedie rovná 19-percentná daň z príjmu fyzických i právnických osôb a dve doterajšie 14 a 20-percentné sadzby DPH sa zjednotia na 19%.
Ministerstvo už avizovalo, že vďaka rovnej dani sa zníži príjem do budúcoročného štátneho rozpočtu o zhruba 20,6 miliardy Sk, na čom sa fyzické osoby budú podieľať asi 12,4 mld. Sk a právnické 8 mld. Sk. Tento výpadok príjmov zčasti nahradia vyššie výbery z jednotnej DPH a spotrebných daní. Na "novej" DPH očakáva ministerstvo vyšší príjem o 14,1 miliardy Sk a spotrebných daniach 5,5 miliardy Sk. Hoci sa odborníci zhodujú na potrebe daňovej reformy, tzv. Miklošov koncept je pre niektorých z nich nepochopiteľný. Viac sme sa o nej porozpávali prostredníctvom hovorcu Petra Papánka priamo s ministrom financií.
V čom je podstata rovnej dane, aké sú jej najväčšie výhody a naopak nevýhody?
- V novom zákone sa navrhuje zavedenie 19-percentnej tzv. rovnej dane, pre všetky druhy príjmov právnických i fyzických osôb a odstránenie čo najširšieho okruhu výnimiek a oslobodení. Tento nový spôsob prinesie podstatné zjednodušenie systému zdaňovania príjmov a jeho zosúladenie so smernicami EÚ. Predložený návrh zákona má za cieľ riešiť základné požiadavky daňovej reformy, spravodlivosť, rovnosť šancí, jednoduchosť, solidaritu, neutrálnosť a účinnosť. Nezdaniteľné časti základu dane z príjmov fyzických osôb sa navrhujú zvýšiť ročne na daňovníka a manželku na 19,2-násobok sumy životného minima, platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Nezdaniteľná časť základu dane na vyživované dieťa sa nahradí daňovým bonusom. K zjednodušeniu výpočtu základu dane z príjmov a daňovej povinnosti sa navrhuje obmedziť rozsah uznávania nákladov s požiadavkou ich zaplatenia. Ku komplexnej úprave zdanenia príjmov prispeje aj prevzatie časti ustanovení týkajúcich sa dĺžky zdaňovacích období a lehôt na podanie daňového priznania a zaplatenie dane z príjmov. V návrhu nového zákona sú rovnako premietnuté zmeny vyplývajúce s nového zákona o účtovníctve a následne vydaných nových opatrení so spôsobom účtovania. Okrem uvedeného, novou štruktúrou usporiadania niektorých častí zákona sa sleduje aj vyššia zrozumiteľnosť a prehľadnosť.
Čo hovorí ministerstvo na obavy opozičných politikov, že rovná daň podstatne obmedzí daňovú nespravodlivosť a pochová daňovú solidaritu?
- Jedna zo zásad a vymožeností občianskej spoločnosti je, že na základné funkcie štátu ako je obrana, súdnictvo, školstvo, polícia atď. prispievajú majetnejší vo väčšej miere. Zdanenie musí tento princíp solidarity dodržiavať, zároveň však nemôže demotivovať k hospodárskej činnosti, nemôže tlmiť ekonomickú aktivitu. "Rovná daň" spĺňa obidve požiadavky súčasne. Rovná daň nie je totiž rovnaká daň! Navrhovaná "rovná daň" zachováva progresiu zdanenia. Vďaka nezdaniteľnému minimu vo výške 80 000 Sk vzniká nasledovná regresia: prvých 80 000 Sk sa nezdaňuje vôbec, a až všetky ďalšie príjmy sa zdaňujú sadzbou 19%. 19 percent zo 100 tisíc nad nezdaniteľné minimum je 19 tis. Sk a 19% z milióna nad nezdaniteľné minimum je 190 tis. Sk, teda 10-krát viac.
Čo očakávate od vami navrhnutej daňovej reformy?
- Chceme, aby bola spravodlivá, neutrálna, ale na druhej strane tiež účinná a maximálne efektívna. Pravidlá zdaňovania musia byť jednoduché a jednoznačné. Musia byť ľahko pochopiteľné a mať len jeden výklad, nesmú poskytovať legálne možnosti vyhnutia sa plateniu. Je dôležité, pochopiť nutnosť vytvoriť také podmienky, aby tvoriví chceli tvoriť a prestali špekulovať nad tým, ako uchrániť peniaze pred štátom. A voči neplatičom, ktorých síce bude menej, musí štát postupovať odhodlane a prísne.
Dokáže štát uniesť výpadok príjmov, ktoré spôsobí rovná daň? Ak áno, z čoho bude tento výpadok financovať?
- Dopad reformy na ŠR je z celkového pohľadu musí byť fiškálne neutrálny. Preto je potrené vnímať koncepciu ako celok a výpadok pri dani z príjmov musí byť nahradený vyšším výnosom pri DPH. Dochádza teda ku skutočnému presunu daňového zaťaženia od priameho k nepriamemu zdaneniu. Takýto presun je žiadúci, lebo priame zdanenie, ako je daň zo zisku, zdaňuje tvorbu zisku a nepriame, ako je DPH, zdaňuje spotrebu. Hlavný cieľ reformy nie je znížiť alebo zvýšiť celkové daňové zaťaženie, ale do daňového systému vniesť spravodlivosť, neutrálnosť, jednoduchosť a účinnosť. Okrem toho očakávame vyšší výnos zo spotrebných daní (tabak, alkohol, minerálne oleje), ktorý bude slúžiť na odškodnenie dôchodcov a občanov v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, ktorí nemajú výhodu z nižšieho zdanenia príjmov, zato tiež sú zaťažení vyššou DPH.
O akú sumu by sa priemerne mal zvýšiť čistý mesačný príjem občana po zavedení rovnej dane? Podľa medializovaných prepočtov vášho ministerstva by z nej najväčší zisk mali doteraz slabo a veľmi dobre zarábajúci občania, stredná vrstva vraj bude mať po daňovej reforme a po zvýšení väčšiny spotrebných daní ešte hlbšie do vrecka, než je tomu teraz.
- Pravdou je, že dôsledky reformy sa budú líšiť podľa rôznych skupín obyvateľstva a podnikateľských subjektov. Preto ju musíme zladiť s reformou sociálneho systému. Ten by mal kompenzovať tie vplyvy, ktoré by naozaj významným spôsobom zasiahli niektoré skupiny obyvateľov. Daňovou reformou však vytvoríme podmienky na zvýšenie konkurencieschopnosti ekonomiky a s odstupom aj rast sociálneho štandardu. Dopady na sociálne slabšie vrstvy budeme riešiť formou priamych kompenzácií. Rovná daň prinesie výhody nižším a vyšším príjmovým skupinám. Pre ne nebude potrebná kompenzácia. Pre stredné vrstvy neprinesie daňová reforma významné úspory. Treba však rozlíšiť podskupiny obyvateľov. Ak má daňovník nepracujúcu manželku, prínos daňovej reformy je značný. V rodinách s deťmi prináša pozitívne efekty prídavok na dieťa a daňový bonus. Daňová reforma a zmeny v sociálnej oblasti majú najmenej pozitívnych efektov pre bezdetné rodiny, kde obidvaja manželia pracujú a majú príjem od 11 do 21.000. Ich čistý mesačný príjem okolo 18 000 Sk ich nezaraďuje k sociálne slabším rodinám. Celkový čistý reálny príjem rodiny by pri priemernom náraste miezd v ekonomike ale nemal klesnúť o viac ako 1%.
Ako príklad úspešného zavedenia rovnej dane sa z európskych krajín spomína len Estónsko. Okrem neho však rovnú daň používa len poltucet štátov na svete. Prečo chce byť v tomto smere Slovensko iné ako zvyšok sveta?
- Nie je to celkom pravda. Zásadné zjednodušenie daňového systému sa už jednoznačne osvedčilo v krajinách ako Estónsko, Lotyšsko, Rusko, Nový Zéland, Nórsko či Írsko a diskusie o zavedení rovnej dane sa vedú aj v západných krajinách, napríklad v Nemecku, Čechách alebo USA. Estónsko je jediným kandidátskym štátom EÚ, ktorý v posledných rokoch zaznamenáva prebytkový rozpočet. Kým ešte v roku 1996 si priemerný občan SR mohol za svoj príjem v parite kúpnej sily kúpiť o 35% viac ako občan Estónska, v roku 2001 to bolo už len 12%. Vývoj ekonomiky Írska a Nového Zélandu po uskutočnení reforiem sa často označuje ako hospodársky zázrak - výrazne vzrástli investície a zvýšil sa ekonomický rast. Celkovo je rovná daň, alebo takmer rovná daň zavedená v 33 krajín sveta a tieto krajiny majú v priemere pätnástich rokov dvojnásobný rast HDP oproti krajinám, ktoré rovnú daň nemajú. Pri porovnaní menej vyspelých krajín je rast HDP takmer štvornásobný v prospech krajín s rovnou daňou. Nižšia daň v týchto krajinách podporila rast ekonomiky. Firmám zostalo viac peňazí, ktoré použili na rozvoj, na tvorbu nových pracovných miest. Krajiny sa stali atraktívnejšie pre investorov. Nižšia motivácia k daňovým únikom zvýšila príjmy štátneho rozpočtu, čo môže v budúcnosti viesť opäť k ďalšiemu znižovaniu daňového zaťaženia a zároveň sa vytvoril priestor na výraznejší rast životnej úrovne.
Autor: jsv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
