Čo hovorí psychológ
Výchova mnohých detí často pripomína asfaltku, ktorú lemuje namiesto zeleného stromoradia systém dopravných značiek typu "Príkaz" alebo "Zákaz".
Zvlášť nepriaznivé dôsledky majú príkazy, ktoré majú v okamihu zmeniť jednu činnosť dieťaťa na druhú. Napríklad dieťa, ktoré sa hrá, môže touto činnosťou vyvolávať hluk, nekľud, prípadne istý neporiadok alebo nepokoj z pohľadu dospelého. Rodič môže reagovať príkazom: "Nechaj už to bláznenie a choď sa ihneď učiť!" Vedľa toho, že tu dochádza k dôležitej zámene pojmov "hra" a "bláznenie", predchádzajúca činnosť musí byť nahradená "učením sa". Teda príjemné za nepríjemné. A to nepríjemné je v tomto prípade "učenie sa". Čím častejšie sa tieto príkazy používajú, tým je väčšia pravdepodobnosť, že s učením budú stále väčšie a väčšie problémy. V každom prípade to znamená pre dieťa konflikt. A koľko podobných príkazov denne, týždenne či ročne dostáva? A aký obranný mechanizmus si bude voliť, aby z podobných konfliktov uniklo?
Zvlášť nepriaznivé dôsledky to môže mať v čase, kedy rodič už nebude schopný doviesť dieťa alebo skôr už dospievajúceho vonkajšími zásahmi k zvládnutiu učenej látky, ktorá pre svoju vzrastajúcu náročnosť bude musieť byť spracovaná už samoreguláciou v motivácii k učeniu. To, že samoregulácia nefunguje tak, ako by mala, je často dôsledkom toho, že u dospievajúcich otvorená učebnica pred očami už od detstva znamenala trest. Domnievať sa, že tento nedostatok napraví škola je dosť iluzórne, nakoľko výskumy dokazujú, že rozhodujúci vplyv na utvárania životných postojov má práve rodina. Argumentácie, s ktorými niektorí rodičia pristupujú k deťom od najútlejšieho veku pre všetky zmeny činnosti, často nerešpektujú dieťa ako partnera s vlastnou predstavivosťou, pamäťou aj schopnosťou úsudku. Môže to tiež znamenať, že argumentáciu používajú viac k potrebe svojej vlastnej osobnosti ako k potrebám dieťaťa. Potom sa môže stať, že sa dieťa, u ktorého stimulácia a potreba sebarešpektu vo výchove zo strany rodičov nehrala dostatočnú úlohu, prejaví obranným mechanizmom vo forme vzdoru či ľahostajnosti.
Ak chceme úspešne utvárať osobnosť a charakter svojich detí, existuje druh výchovy, ktorému hovoríme stimulačná. Ide o výchovu prevažne odmenou, pochvalou a povzbudením, niekedy už aj pri snahe dieťaťa o pozitívnu zmenu správania.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
