väznených komunistickým režimom. V tejto väznici s hrubými múrmi okrem desaťtisícov Slovákov totiž väznili aj mnohých Čechov. Medzi nimi napríklad básnikov Jána Záhradníčka, Jozefa Kostohryza a dodnes žijúceho Zděnka Rotrekla z Brna. Aj ich pamiatku si prišli uctiť zástupcovia českej Konfederácie politických väzňov.
Leopoldov bol pôvodne renesančnou protitureckou pevnosťou hviezdicového typu so šiestimi baštami. Ako náhradu za stratu Nových Zámkov, ktoré zostali v tureckých rukách ju dal postaviť cisár Leopold I. v rokoch 1665 až 1669. Podľa neho ju aj pomenovali. Rok jej dokončenia je zachovaný dodnes nad hlavnou bránou. V roku 1705 zohrala strategickú úlohu, keď tam obliehali cisársku posádku kurucké vojská pod vedením Františka Rákocziho II. Počas napoleonských vojen slúžila ako skladisko pre vojská protinapoleonskej koalície. V revolučnom roku 1848 obsadili pevnosť cisárske vojská a pri jej múre popravili slovenských dobrovoľníkov Viliama Šuleka a Karola Holubyho.
V roku 1854 ju prebudovali na štátnu väznicu a túto úlohy plní dodnes. Pamätníci tvrdia, že ešte pred rokom 1950 to bola väznica na tú dobu humánna. V cele mohol visieť napríklad obrazy svätcov, ale tiež Milana Rastislava Štefánika, nikde nechýbal kríž. Okrem toho mohli väzni chodiť pravidelne na pobožnosti do väzenskej kaplnky. Pôsobila tam väzenská kapela, na koncerty ktorej chodievali aj civili. Keď však prišiel nový "ľudovodemokratický" väzenský náčelník, údajne prehlásil, že nová doba má nových svätých a zakázal akékoľvek náboženské prejavy. Napriek tomu tam tajne slúžili omše uväznení biskupi a kňazi.
Autor: Leopoldov (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
